Prečo nemôžeme mať trávniky ako zakvitnuté lúky?

Dôvodom zmeny klasického prístupu k údržbe verejnej zelene je uvedomenie si následkov straty biodiverzity, teda druhovej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov – informuje verejnosť napríklad mesto Levice na svojej webovej stránke. Podobné články a výzvy sa objavujú v médiách i v susednom Česku.

V Piešťanoch máme množstvo rôznych biotopov s bohatou flórou a faunou. Priamo v intraviláne mesta máme niekoľko biokoridorov a biocentier, ktoré sú súčasťou územného systému ekologickej stability – okolie toku Dubovej, ktoré ponecháva nekosenú celú stranu toku, bermy Váhu a Sĺňavy, lužné lesy na ostrove Lido a v celom pobreží Váhu.

Miesto na vytvorenie biotopov pre rôzne druhy hmyzu vidíme najmä na okrajoch parkov či v oblasti prechodu mesta do krajiny. Rovnako cennou plochou sú rodinné záhrady, ktoré tvoria zhruba rovnakú zelenú plochu ako mestské parky a umožňujú život drobných živočíchov a hmyzu. Obnovu biodiverzity a návrat hmyzu by mala zabezpečovať najmä zdravá poľnohospodárska krajina s dostatkom alejí, vetrolamov, medzí a roztrúsenej zelene, ktoré sa, bohužiaľ, stále viac strácajú a krajina je chorá – nedokáže túto úlohu zabezpečovať. Lúky sú témou pre tvorbu krajiny, nie pre tvorbu v mestách, ktorých zelené plochy prestavujú len zlomok krajinnej zelene.

Z pohľadu záhradnej architektúry majú kosené trávniky nezastupiteľnú úlohu po stránke kultúrnej tradície a tiež rekreačnej funkcie. Sú súčasťou kúpeľných a mestských parkov, okolia ihrísk a ideálnym podkladom pre hry detí, prechádzky, opaľovanie a športové hry. Sú po stáročia podkladom pre architektúru a estetické stvárnenie mestských priestorov.

Nie je možné ich paušálne nahrádzať lúčnymi porastami aj z praktických dôvodov. Prvým z nich je fakt, že vysoké trávy sú potenciálny alergén, zdržujú sa tu kliešte, včely a osy v blízkosti detských ihrísk sú nebezpečné. Tiež po športových a herných aktivitách, aj po bežnom prejdení ostávajú zľahnuté a nevzhľadné, je náročné ich kosiť a obnoviť. Tretím dôvodom je, že v prvých rokoch po výsadbe sú tieto miesta nie veľmi estetické a ľudia ich kritizujú. Toto obdobie založenia je náročné na údržbu a čistenie od burín, pred zimou je nutné ich kosiť v mokrom stave.

Mestské prostredie je špecifické, tvorené a udržiavané odborníkmi. Lúčne porasty formou výsevu špeciálnych zmesí navrhuje v Piešťanoch použiť v okrajových častiach plán rekonštrukcie mestského parku, ktorý sa začína pomaly napĺňať. V menšej miere sa začali vysievať kvitnúce zmesi letničiek – napr. v koridore k železničnej stanici. Mesto samotné každoročne vysádza tisíce letničiek a kvitnúcich plôch, ktoré sú tradíciou v kúpeľnom prostredí a chce túto tradíciu mesta s najvyšším podielom zelene udržovať a zdokonaľovať.

Ing. Eva Wernerová, autorizovaný krajinný architekt pri Slovenskej komore architektov

Ing. Hana Dupkaničová, riaditeľ SMP, záhradný architekt, správca zelene

Ing. Stanislav Verchola, vedúci strediska verejnej zelene SMP