Pozreli na klas a už videli, ako sa z neho leje slad
Opäť sa ukázalo, že staré slovenské porekadlo – studený máj, v stodole raj – platí aj v súčasnosti. Jačmeň jarný, ktorému sa darí v okolí Piešťan už od čias rakúsko-uhorskej monarchie, je taký vysoký a jeho klasy sú také krásne a ťažké, až nevydržali júnovú veternú smršť a v Trebaticiach, kde sa konal minulý týždeň Sladovnícky poľný deň, sa naklonili k zemi.
Z jarného jačmeňa sa vyrába fantastický pivný slad. Každá odroda je špecifická tak ako pivo, ktoré sa z nej varí. Vraj dobrí sladovníci sa ešte len pozrú na klas a už vidia, ako sa z neho leje slad. Minulý týždeň sa teda sladovníci a osivári zišli v Trebaticiach, aby sa snažili presvedčiť poľnohospodárov o výhodách pestovania jarného jačmeňa. Je to plodina, z ktorej sa vyrába slad a ten je komoditou dobre sa predávajúcou na domácom trhu aj za hranicami Slovenska.
A práve preto si klasy obzerali a o nich sa debatovalo takmer celý boží deň na poliach trebatického agrodružstva v stredu 19. júna. Bol tam veľký stan, kde sa konalo slávnostné otvorenie a príhovory organizátorov, okolo neho boli desiatky ukážkových políčok s rôznymi odrodami jarného jačmeňa. Niektoré steblá stáli rovno ako vojaci, iné boli celé v ľahu a ďalšie zmiešané. Časť obilnín stála, časť sa nakláňala k zemi. Vizáž jačmeňa sa odvíjala od mnohých faktorov – od smeru a intenzity vetra, dažďa i od toho, na akej parcelke bol jačmeň a či bola nejak chránená. Tiež od výšky stebla či jeho pevnosti a ešte iných ukazovateľov.
Ako sme sa ale dozvedeli od Jozefa Galbavého, predsedu Agro – družstva Trebatice, všetky druhy jačmeňa boli ošetrované rovnako a na rovnakom pôdnom základe. Marec a apríl boli suché, ale pre daždivý máj, keď poľnohospodári nemohli ani vstúpiť s mechanizmami do polí, nevykonali na to obdobie bežné ošetrenia. Takže jačmeň nebol postriekaný herbicídmi, ktoré sú proti burinám a na ničenie nežiaducej vegetácie, a neaplikovali tu napríklad ani prípravky na spevnenie stebiel, aby boli odolnejšie proti vetru. Ale ako nám odborníci povedali, spadnutý klas sa dá zožať, ak sa výška žacieho mechanizmu nastaví nižšie. Dôležité je, aby jačmeň dozrel a nezmokol či nezhnil.
„A ešte aby ho nezničili hlodavce. Tých máme aj u nás na Morave veľa, ešte viac ako vy na Trnavskej tabuli. U nás len tak behajú pod nohami,“ povedal jeden z návštevníkov trebatického Sladovníckeho poľného dňa.
Všetkým prítomným agronómom a sladovníkom sa prihovoril predseda družstva, pričom vymenoval presné technické špecifikácie rôznych typov odrôd sladovníckych jačmeňov vypestovaných ako vzorka pre sladovníkov i družstevníkov. Nezabudol pripomenúť, akú historickú tradíciu má jačmeň pestovaný v našich končinách a že ide o obilninu, ktorá sem jednoducho patrí a ktorej sa v našom regióne darí. Po ňom sa slova ujali sladovníci. Jednotlivé odrody predstavili záujemcom a vymenovali ich prednosti.
Na poľnom dni však zazneli aj varovné signály, týkali sa zníženému záujmu poľnohospodárov o pestovanie sladovníckeho jačmeňa. „Už dlhšie so znepokojením sledujeme, že výmery plôch osiatych jačmeňom jarným na Slovensku klesajú. V roku 2018 dosiahli 87-tisíc hektárov, čo predstavuje menej ako polovicu plochy v porovnaní s rokom 2008, keď sme mali zasiatych 194-tisíc hektárov. Pritom jačmeň jarný je tradičná obilnina, ktorá sa na území Slovenska pestovala už za čias monarchie. Postupne sa tu rozvinul aj spracovateľský a sladovnícky priemysel, a tak je po sladovníckom jačmeni neustály dopyt. V súčasnosti slovenské sladovne zásobujú nielen domáce pivovary, ale sú schopné uspokojiť dopyt aj v okolitých i vzdialenejších krajinách. Vďaka tomu slad patrí medzi najvýznamnejšie exportné komodity rastlinného pôvodu, ktoré sa vyvážajú až po spracovaní,“ uviedla Jana Shepperd, prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. Práve toto združenie poľný deň v piešťanskom regióne organizovalo.
Viera Dusíková
