Piešťanci prosili židov o odpustenie za hriechy otcov
Keď židovský rabín zaspieval pieseň, s ktorou kráčalo do táborov smrti s plynovými komorami aj 1063 obyvateľov kúpeľného mesta, všetkým, ktorí sa zúčastnili Kajúcej tryzny v Pamätníku holokaustu v Piešťanoch, behal mráz po chrbte. Rabín Zev Stiefel mal zaspievať predstaviteľom kresťanských cirkví, kraja, regiónu, mesta i deťom či vnukom Piešťancov, ktorí požiadali v mene svojich otcov o odpustenie a vyjadrili ľútosť nad strašným dielom nacizmu, Áronovské požehnanie. To však zatiaľ v Piešťanoch nezaznelo. Pokus o odpustenie však predznamenáva veľký zlom v spoločnosti.
Kajúca tryzna sa konala pri príležitosti 77. výročia deportácií židovských obyvateľov z Piešťan a okolitých obcí do koncentračných táborov v stredu 27. marca v Pamätníku obetiam holokaustu na cintoríne na Bratislavskej ceste. Tryzna je pietna slávnosť a vyjadrenie ľútosti predstaviteľov samospráv, židovskej obce, cirkví a občanov na počesť a pamiatku obetí holokaustu. Bola dôstojná, nútila k zamysleniu. Nad hlavami jej účastníkov sa vynímali ako strašné výkričníky mená a priezviská 1063 obetí holokaustu.
Ako prvý vystúpil so svojím príhovorom predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič: „Takto pred 77 rokmi, dňa 26. marca 1942, v skorých ranných hodinách opustil územie Slovenska pri obci Skalité prvý vlakový transport slovenských židov s cieľovou stanicou vo vyhladzovacom tábore Osvienčim. Hneď nasledujúci deň, 27. marca, odišiel ďalší transport, odvážal židov zo západného Slovenska, medzi nimi mnoho dievčat z Piešťan a blízkeho okolia. Do ukončenia druhej svetovej vojny bolo takto zo Slovenska deportovaných na nútené práce a istú smrť približne 70-tisíc židov, z ktorých sa po vojne vrátilo len asi tritisíc.“
Viskupič zdôraznil, že tieto fakty nemôže zvrátiť žiaden status na Facebooku ani prehlušiť žiaden účelový mítingový výklad minulosti. „Primárnu zodpovednosť za obmedzenie a napokon za úplné pozbavenie občianskych, náboženských a spoločenských práv židov nesú predstavitelia fašistického Slovenského štátu. Práve dnes je na mieste povedať aj často prehliadanú skutočnosť, že hrozný osud našich vtedajších židovských spoluobčanov nebol možný ani bez hlasného, až do neba volajúceho
mlčania mnohých našich predkov. Je to vina, ktorú nemožno obísť a vymazať. Nehovoríme o kolektívnej vine, také niečo jednoducho nie je. Priznanie ľútosti nad neospravedlniteľnou bolesťou a tragédiou našich slovenských židov však chápem ako bazálny krok smerom k zmiereniu a nastoleniu základnej spravodlivosti,“ uviedol Viskupič, pričom citoval aj slová židovského neurológa a psychiatra, profesora Viktora Frankla, ktoré napísal do svojej knihy: „Nacionálny socializmus splodil davové šialenstvo. V skutočnosti však existujú len dve ľudské rasy: ‚rasa‘ slušných ľudí a ‚rasa‘ neslušných ľudí. A toto delenie prebieha naprieč všetkými národmi a vo vnútri jednotlivého národa naprieč všetkými ľuďmi.“
Slová V. Frankla potvrdzuje aj komentár z facebookovej stránky Piešťanského týždňa. „Moja mama spomínala, ako jej zmizli kamarátky, milé a slušné dievčatká, ako Hlinkova garda nakladala na vozy starších ľudí, ako im nesmeli ani pohár vody podať, a keď tak moja babička urobila, aj ju chceli naložiť na voz,“ zdôraznila čitateľka Jana Masaryková.
V príhovore primátora Piešťan Petra Jančoviča rovnako ako pri predchádzajúcom zaznievali slová, ktoré vyjadrili hlbokú ľútosť nad zahanbujúcou stratou tisícok židovských spoluobčanov, pričom upozornil aj na to, že stĺp, ktorý sa nachádza v centre pietnej miestnosti, pochádza z niekdajšej piešťanskej synagógy. Tie boli v našom meste dve.
O vzniku pamätníka holokaustu porozprával predstaviteľ piešťanskej židovskej komunity Karol Ambra, na závažné historické fakty a udalosti z čias deportácie slovenských židov do táborov smrti upozornil riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.
Organizátori tryzny predniesli prosby za odpustenie hriechov našich otcov a požiadali Boha i židov o ich odpustenie. Rovnako tak urobili superintendent Evanjelickej cirkvi Metodistickej Štefan Rendoš, kancelár Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík, správca farnosti ECAV Piešťany Branislav Dolinský, predstaviteľka kresťanského spoločenstva Prístav cirkvi Apoštolskej Martina Hargašová. Kajúcu tryznu svojou účasťou podporil aj Branislav Popelka, správca Farnosti sv. Štefana. Miroslav Dusík z Cirkvi Apoštolskej prednášal spolu s evanjeličkou Libušou Dobrovodskou prosby o odpustenie za hriechy našich otcov.
Rabín Zev Stiefel spieval známe židovské piesne a jeho slová, ktorými sa prihováral publiku, prekladal vedúci katolíckeho spoločenstva Živá voda, Štefan Patrik Kováč z Piešťan. Hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík uviedol: „Spoločne s pápežom Benediktom XVI., dnes už emeritným pápežom, s pokorou v srdci hovorím: Nemohol som sem neprísť. Je to povinnosť voči pravde a voči všetkým tým, ktorí tu trpeli, povinnosť voči Bohu, pre mňa, ktorý tu prichádzam ako zástupca trnavského arcibiskupa a Trnavskej arcidiecézy. Prišiel som sem dnes prosiť o milosť zmierenia, prosiť o odpustenie od tých dievčat, žien a matiek, ktoré tu trpeli.“
Na Kajúcnej tryzne sa zúčastnili starostovia obcí z celého okolia i predstavitelia mesta a kraja. Predstaviteľka židovskej komunity Eva Justová pôvodom z Vrbového po skončení tryzny povedala Piešťanskému týždňu s dojatím v hlase: „Po prvýkrát som začula naozaj úpenlivé prosby o odpustenie za všetky hriechy, čo boli spáchané aj na mojej rodine. V táboroch smrti som prišla o tri štvrtiny rodiny. O pár dní cestujem do Jeruzalema a tam pri Múre nárekov si budem na nich s láskou a úctou spomínať. Takže táto tryzna ma, priznám sa, nečakane navodila do atmosféry, ktorú budem v Jeruzaleme prežívať.“
Počas druhej svetovej vojny sa 23. marca 1942 uskutočnil odsun židovských dievčat, žien a matiek z Piešťan na železničnú stanicu a potom do Petržalky. Odtiaľ boli deportované do koncentračných táborov v nacistami obsadenom Poľsku. Obyvatelia Piešťan boli svedkami i priamymi účastníkmi arizovania majetku židovského obyvateľstva, podnecovania a rozširovania nevraživosti, psychického a fyzického šikanovania a množstva iných prejavov neznášanlivosti. Deportácie pokračovali aj ďalej a celkovo sa z táborov nevrátilo naspäť domov do Piešťan 1063 židov.
„Cieľom nášho stretnutia bolo, aby sme spoločne my občania i oficiálni predstavitelia nášho mesta vyjadrili ľútosť a bolesť nad stratou obyvateľov Piešťan a okolitých obcí.
Chceme byť generáciou, ktorá má odvahu obzrieť sa späť aj napriek hanbe a vine, ktorá na nás dolieha, pretože vieme, že len pravda nás môže urobiť slobodnými,“ uviedla organizátorka tryzny, krajská poslankyňa Lucia Drábiková.
Viera Dusíková
