Čaro centra sa stratilo
Ako lepšie sa môžeme zoznámiť s históriou či pripomenúť si ju než prostredníctvom spomienok ľudí, ktorí ju zažili na vlastnej koži? V tomto príbehu si piešťanská výtvarníčka a galeristka Nadežda Mikolášiková zaspomínala na niekdajšiu podobu centra Piešťan.
Okrem toho, že sporiteľňa úradovala, na poschodiach tejto budovy bývali celé rodiny zamestnancov, ale aj podľa mňa nezamestnancov. Pamätám si na rodiny Plintovicovcov, Novákovcov.
Zastavím sa pri rodine Novákovcov. Jeden z ich dvoch synov bol odo mňa o rok mladší. Chodil do triedy spolu s neskorším vodnopólistom Antim Kajlichom, ktorý žije v Tasmánii. Ďalej s Jurom Slezáčkom, hercom a určitý čas aj riaditeľom Slovenského národného divadla v Bratislave. Peter Novák ako dieťa bankového úradníka investoval do rôznych finančných fondov. Aj mňa nahováral investovať. Neuniesol tlak neúspechu, zomrel.
Ďalšia bola rodina Betkovcov. Mali dve deti. Jela, o rok staršia, neskôr hoteláčka, sa vydala za hudobného skladateľa, žiaľ, meno si nepamätám. Stretávala som ju v Bratislave, bývala nad Tuzexom.
Spomínam si tiež na rodinu Zvolenských, ich otec bol kedysi dôstojník, pracoval v Chirane, a rodinu Ondrášikovcov, ich syn maturoval vo vedľajšej triede.
Cez cestu na Nitrianskej ulici stál preslávený Kominár. Pôvodný nízky, dlhý domček upravený folklórnymi prvkami na vinárničku. Tu si pamätám pána Ganzela, otca mojej prváčkovej spolužiačky Lily. Triedna nám bola Jolana Kajlichová. Lile zomrela mamička, trieda bola na pohrebe a všetci sme strašne plakali. Pán Ganzel sa po čase znovu oženil. Mal ešte dve deti, dcéru a syna.
Vedľa pričupeného Kominára na bývalej Ulici Československej armády, dnes Teplickej, stála jednoposchodová budova, dole bola krčma, výčap, bol to Čimovec.
Vedľa Čimovca bol rad nízkych domov, bývali tu Urbanovci. Usmiaty pán Urban bol otcom Jožka Urbana, lekára, určitý čas primára ortopédie v nemocnici. Spolu s manželkou študovali v Brne. Stretávala som ich v nasej menze. Boli starší. Cyril bol druhým synom Urbanovcov. Mal manželku Evu. Cyril už nežije. Ich tretie dieťa Irenka je staršia o rok a pracovala v PZO Chirana. Občas ju vídam.
V tom rade na Ulici Čs. armády bol malý obchodík, kde invalidná dcéra Duffekovcov plizovala dávnejšie a teraz znovu módne „plizované sukne“. Bola sestrou Kornela Duffeka. Do Piešťan prišli v roku 1948, vtedy som ja išla do školy.
Na veľkom pozemku, kde dnes stoji Aupark, voľakedy okrem iného stál skelet roky nedokončeného Domu služieb. Nitrianska ulica prakticky zmizla. Dávne čaro tejto časti mesta sa stratilo. Zmizol Fuhrstov dvor. Zostali len spomienky.
Nadežda Mikolášiková
