Záhada stratených zrkadiel odhalená – niekto ich ukradol
Len pred týždňom sme v Piešťanskom týždni uviedli článok, v ktorom sme poukázali na stratené dopravné zrkadlá – jedno v podchode pod železnicou a druhé na Dopravnej ulici – oproti zmienenému podchodu. Obe pomáhali ľuďom orientovať sa nielen v dvakrát lomenom neprehľadnom podchode, ale aj pri výjazde z neho. Aby bezpečne prechádzali po priechode či vyrážali na bicykli do križovatky Dopravná-Vrbovská. Zrkadlá niekto ukradol.
Situáciu však neriešila polícia, tá totiž v polovici januára o krádeži ani nevedela. „V súvislosti s chýbajúcim zrkadlom neriešila polícia žiaden podnet, jeho krádež nebola nahlásená a zmenu polícia neriešila ani z hľadiska dopravno-inžinierskeho,“ uviedla nám k danej problematike krajská policajná hovorkyňa Martina Kredatusová.
Preto sme sa domnievali, že tieto zrkadlá odstránil prevádzkovateľ podchodu. Odpovede sme sa však do vydania novín nedočkali. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) reagovali a odpoveď napokon prišla. „Zrkadlá v podchode pod železnicou na Dopravnej ulici v Piešťanoch neboli odstránené, ale boli odcudzené. Naši kontrolní zamestnanci túto skutočnosť zistili 7. januára 2019 a odcudzenie zrkadiel koordinátor pracoviska Nové Mesto nad Váhom nahlásil na Mestský úrad Piešťany, nakoľko posledné osadenie zrkadiel vykonalo mesto. Zamestnanci mestského úradu túto skutočnosť evidujú a prisľúbili zabezpečenie osadenia nových zrkadiel,“ uviedla pracovníčka Odboru komunikácie Generálneho riaditeľstva ŽSR Lucia Lizáková.
Na otázku, kto podchod prevádzkuje a z akého dôvodu, odpovedala len na jednu časť. „Podchod spravujú ŽSR a zabezpečenie jeho prevádzky je zložité. V podchode sú neustále poškodzované jeho zariadenia a steny sú znečisťované grafitmi a hanlivými nápismi.“
Piešťanci, ktorí tadiaľ prechádzajú, by mohli o podchode písať eseje. Popravde, nápisy ich už ani tak netrápia, aj keď niektoré sú hanlivé a pejoratívne, predsa istým spôsobom inšpirujú k zamysleniu. Oveľa viac ich však trápi bezpečnosť v neprehľadnej spojnici mestskej časti s priemyselnou. Sú ostražití, bicyklisti vyzváňajú odušu, invalidi tadiaľ radšej nechodia a mamičky s kočíkmi sa tisnú popod stenu, aby ich náhodou nejaký kaskadér, čo sa v rýchlosti šinie z druhej strany, nenabral.
Zopakujme si isté momenty existencie tohto podchodu ešte raz. Najskôr bolo v podchode pod železnicu na Dopravnej ulici mylné značenie. Zvislé odporovalo vodorovnému, to ešte v lete 2015 ktosi namaľoval pomocou šablóny na dlažbu z oboch strán podchodu. Ľudia prechádzajúci pešo i na bicykli boli dezorientovaní. Zrážali sa tam cyklisti aj chodci s cyklistami. Azda jediný najkurióznejší podchod pod železnicou v celej Európskej únii, ktorý je dvakrát lomený, nik nechcel spravovať, veď nebol skolaudovaný. Dodnes je jeho kolaudácia zastretá záhadou. Od jeho otvorenia uplynulo viac ako desať rokov.
Podchod malo prevziať mesto Piešťany od železníc po tom, ako ho postavili z prostriedkov Európskej únie v rámci modernizácie železničnej trate. Nebolo totiž možné križovanie ciest so železnicou, ako to bývalo približne do roku 2004, keď sa začalo s rekonštrukciou na úseku Trnava-Piešťany. Do priemyselnej časti Piešťan sa vtedy prechádzalo cez železničné priecestie so závorami. Mesto malo novú stavbu pod železnicou prevziať a prevádzkovať po jej dokončení v roku 2008, no neprevzalo. Bola príliš nebezpečná, aby si ktosi vlastným podpisom vzal zodpovednosť na seba. Nik to však nemohol vyrieknuť nahlas. A možno v tom bol aj iný háčik, o ktorom verejnosť nevie.
Po niekoľkých rokoch sme sa na kolaudáciu a následné prevzatie pýtali hovorkyne ŽSR Martiny Paulíkovej. Tá nám v roku 2015 povedala: „V spolupráci s mestom Piešťany analyzujeme podmienky prevzatia podchodu do ich vlastníctva, správy a údržby, pričom nemožno vylúčiť ani čiastkovú obnovu niektorých správnych konaní, pretože už stratili platnosť, prípadne sú pre zmenu legislatívy neúčinné. Ďalším dôležitým faktorom, podieľajúcim sa na úspešnom odovzdaní a prevzatí podchodu, je zmluvné zosúladenie interných právnych noriem a nariadení týkajúcich sa nakladania s majetkom či účtovnej evidencie.“
Zosúladenie a uzavretie dohody sa posúvalo slimačím tempom. Ten slimák ešte do cieľa neprišiel. A tak sa o prevádzku chtiac-nechtiac starajú železničiari. Zametajú, čistia ho, natierajú, menia dopravné značenia raz tak – raz onak. A nech robia, čo robia, stále tam vznikajú kolízie. Až také, že zranení ľudia prichádzajú o chrup, lámu si končatiny, rebrá, spôsobujú si otrasy mozgov, končia v nemocnici a niektorí takmer prichádzajú o život.
Viera Dusíková
