Ak ho vezmeme do náručia a necháme sa objať, prinesie nám pokoj srdca
Ako v rodine slávime narodeniny našich drahých, tak my kresťania si v tieto dni sadáme za štedrovečerný stôl a prežívame rôzne liturgické slávenia, aby sme si takto pripomenuli narodeniny Pána Ježiša. V kostoloch i v mnohých rodinách okrem vyzdobeného stromčeka je i betlehem s jasličkami. V túto presvätú noc, keď aj my prídeme k jasličkám, spomeňme si osobitne na tie rodiny, v ktorých zostane pri štedrovečernom stole prázdna stolička.
Koľko mladých ľudí aj v tomto roku odišlo do večnosti. Mladý chlapec, futbalista, miništrant, odpadol na ihrisku a náhle zomrel. Ani jedno oko na jeho pohrebe nezostalo suché v tom veľkom zástupe smútiacich kamarátov. Koľkí prosíte o modlitbu za ťažko chorých, za tých, ktorí podstúpili v tomto roku rôzne operácie. Koľko mladých skončilo svoj život na cestách.
V spleti takýchto udalostí, ktoré na nás doliehajú, sa život zdá byť smutný a nezmyselný. Keď nakoniec vyčerpaní padáme a odchádzame k Pánovi nepripravení. Porozmýšľajme v týchto dňoch nad tým, ako žijeme. Nezabúdajme na sviatočné dni aj počas roka, aby sme ich zasvätili Bohu a blížnym.
Neustále sa naháňame, pracujeme vo dne, v noci, vo sviatok i v nedele, a pritom sa zabúdame stíšiť. Nájsť si čas aj pre svoju dušu. Zabúdame, že život nie je jednoduchý produkt zákonov a zákonitostí hmoty, ale vo všetkom a súčasne nad všetkým je osobná vôľa, je Duch, ktorý sa v Ježišovi zjavil ako Láska. Zabúdame na Boha, ktorý prišiel medzi nás ako malé Dieťa, aby nám ukázal, ako nás veľmi miluje a každého z nás očakáva. Nájdime si aj počas roka čas na Boha a na pomoc tým, ktorí to potrebujú. Kiežby otcovia a mamy mohli prežívať nedeľu ako sviatočný deň spolu so svojimi deťmi, nie na stavbe alebo medzi regálmi v obchode.
Presne o polnoci 24. decembra 1818 bol farský kostol v rakúskej dedinke Obendorf plný veriacich. Keď kňaz oznámil narodenie Spasiteľa, podišiel s majstrom F. Gruberom k jasličkám a rozochveným hlasom zanôtil: „Stille Nacht, heilige Nacht“ (Tichá noc, svätá noc). Pieseň doznela a v kostole zavládlo hlboké ticho. Od tej doby sa už sto rokov táto najznámejšia vianočná pieseň spieva po celom svete.
Keď prídeme k jasličkám a uvidíme Jozefa s Máriou a budeme počuť hovoriť či spievať o Kristovom narodení, zotrvajme v tichu a dovoľme, aby toto Dieťa prehovorilo. Vštepme si do nášho srdca Jeho slová bez toho, aby sme odtrhli zrak od Jeho tváre. Ak si ho vezmeme do náručia a necháme sa ním objať, prinesie nám pokoj srdca, ktorému nikdy nebude koniec. A do nášho života prinesie radosť a nádej.
Patrik Katrinec, farár Borovce
