Na návšteve u konských aristokratov

  • Cestovanie
  • 7. septembra 2018, 16:00

Jedným z pokladov, ktoré do Európy priniesli stredovekí bojovníci z križiackych výprav, bolo plemeno arabského koňa. Nimi začali zušľachťovať domáce plemená. V našich končinách sa s orientálnymi koňmi naši predkovia stretli už o 600 rokov skôr pri nájazdoch Avarov a Hunov. Ušľachtilé arabské kone však na vtedajšie územie Uhorska so sebou priviezli v 16. storočí Turci. V tom období sa začali v Uhorsku budovať súkromné žrebčíny a zhruba o 150 rokov neskôr aj vojenské žrebčíny. My sme sa zatúlali do maďarského mesta Bábolna, kde vzniklo ušľachtilé plemeno Shagya-arab.

Socha žrebca Shagya je jednou z dominánt žrebčínu. Za ňou sa nachádza historická jazdiareň. (Autor: gak)

S týmto plemenom sa dnes bežne stretnete aj na Slovensku, šľachtiteľský chov nájdete v Národnom žrebčíne v Topoľčiankach. Názov Shagya-arab je odvodený od žrebca Shagya, ktorého doviezol v roku 1836 do Bábolny barón Eduard von Herbert. Kôň sa narodil v roku 1830 a bol získaný od beduínskeho kmeňa Bani Saher v Sýrii. Jeho rodokmeň sa rozšíril po celej Európe a dosiahol tak najväčšie zastúpenie v pôvodoch arabských koní.

Čistokrvné plemeno Shagya-arab bolo uznané na medzinárodnej konferencii Word Arabian Horse Organization v Hamburgu v roku 1978. Pri tejto príležitosti bolo predložených 200 rodokmeňov ako dôkaz čistokrvnosti plemena. Kone ostatných rodokmeňov Shagya-arab však musia prislúchať k plemenným knihám žrebčínov v Radovci (Radauti, Rumunsko), Mezőhegyesi a Bábolne a zodpovedať k chovnému cieľu. Ním bolo vytvoriť koňa európskeho typu, kostnatejšieho, mimoriadne tvrdého, s korektným fundamentom, využiteľného na viaceré účely. Shagya-arab

je vhodný pre väčšieho aj ťažšieho jazdca. Je vytrvalý, má prirodzené skokové vlastnosti, hodí sa na záprahové účely. Svojím zovňajškom, temperamentom a charakterovými vlastnosťami spĺňa požiadavky ušľachtilého, výkonného, rodinného vychádzkového koňa, taktiež súťažného, vhodného aj na vytrvalostné jazdenie.

Do stajní s boxmi môžete vojsť aj sami, do ostatných len v sprievode personálu. Obdivovať tam môžete tie najkrajšie „kúsky“.

Cisársky žrebčín

Niet sa čomu čudovať, že plemeno Shagya-arab tvorí až toľko rodokmeňov. Na začiatku 20. storočia malo Rakúsko-Uhorsko vedúce postavenie v chove koní a ich počet presahoval dva milióny kusov. Taktiež boli v monarchii niektoré z najväčších svetových žrebčínov. Nedávno sme spomínali napríklad tie v Lipici či Kladruboch. Najvýznamnejší maďarský žrebčín v Mezőhegyesi bol založený v roku 1785, jeho pobočku v Bábolne založil v roku 1789 cisár Jozef II. a tam sa začalo s chovom koní vhodných pre armádu.

Po roku 1816 sa v Bábolne začali špecializovať na chov čistokrvného púštneho araba a na polokrvníkov, ktorým sa hovorilo čistokrvný arab. Žrebcov pripúšťali s kobylami španielskych, anglických a maďarských plemien koní, až vyšľachtili plemeno Shagya-arab. Vo všetkých ohľadoch je to typický arabský kôň, je však kostnatejší a mohutnejší než moderný egyptský typ.

V arboréte môžete napríklad hladkať a kŕmiť daniele, divé svine či oslíka.

Pohladkať i osedlať

Ešte pred vybudovaním žrebčínu stál na súčasnom mieste zámok z roku 1700. Dnes sa z neho zachovalo len málo, pôvodný žrebčín zasa padol za obeť napoleonským vojskám, ktoré v roku 1809 dobyli Győr. Vypálili ho, lebo v stajniach nenašli žiadne kone. O rok neskôr však budovy opravili. Bez ujmy ostala vtedy „len“ storočná akácia, ktorá je dnes najstaršou v strednej Európe.

Časť pôvodného zámku sa v súčasnosti používa ako kancelária, v stajniach môžete vidieť pýchu žrebčína, najkrajšie čistokrvné arabské kone. Zaujímavá je aj historická budova jazdiarne či múzeum kočov. Okrem stajní s koňmi v priestranných boxoch sa môžete voľne pohybovať aj v barokovej záhrade s fontánou, ktorej dominuje spomínaná akácia a socha žrebca Shagya.

Súčasťou historického komplexu žrebčína dokončeného v roku 1860 je aj budova bývalého dôstojníckeho kasína z roku 1902, ktorá dnes slúži ako reštaurácia i múzeum chovu koní v Bábolne. Stojí na základoch barokovej stavby z roku 1756.

Akácia vysadená v roku 1710 je síce spevnená oceľovými popruhmi, no jej priemer kmeňa 203 cm a obvod 1275 cm hovorí za všetko.

Do lona prírody

Kúsok od žrebčína sa na 20 hektároch rozprestiera arborétum, ktoré bolo založené v roku 1965 a je prístupné v každom ročnom období. Rovnako ako vstup do žrebčína je bezplatný a naozaj sa tam je na čo pozerať. Počas prechádzky môžete obdivovať 335 listnatých a 156 stále zelených stromov a kríkov. Na lúke v obore sa pasú daniele, v ohradách zasa môžete sledovať rôzne domáce zvieratá nielen maďarských plemien.

Do lona prírody je vsadený tiež jedinečný Pamätník slávnych koní, ktoré boli v Bábolne chované. Na 18 pamätných kopcoch je 54 drevených stĺpov s transylvánskymi motívmi a pod nimi mramorové náhrobné kamene s menami koní.

Jedna zo vstupných brán do žrebčína sa vymyká barokovej architektúre.

Ako sa tam dostať

Mesto Bábolna leží niekde uprostred medzi Győrom a Komáromom, takže sa tam dostanete buď cez Veľký Meder, alebo Komárno. Nie je to od hraníc ďaleko, takže jej návštevu môžete spojiť s výletom do spomínaných miest. Ak máte maďarskú diaľničnú známku, do Bábolnej vás nasmeruje aj odbočka z diaľnice M1 na úseku Győr – Komárom.

Gabo Kopúnek

Pamätník najslávnejším koňom, ktoré sa podieľali na vyšľachtení čistokrvného plemena Shagya-arab.

Najnovšie správy

Nový piešťanský primátor Peter Jančovič sa v piatok 6. decembra na ustanovujúcom zastupiteľstve v kine Fontána ujal svojho postu už…
  • 11.12.2018, 09:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
Nový piešťanský primátor Peter Jančovič sa v piatok 6. decembra na ustanovujúcom zastupiteľstve v kine Fontána ujal svojho postu už…
  • 11.12.2018, 12:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
Dnes je utorok 11. decembra. Tento deň je Medzinárodným dňom vysielania pre deti a Medzinárodným dňom hôr. Meniny má Hilda.
  • 11.12.2018, 08:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Škodu, ohrozenie majetku, no najmä starosti a pokazený deň narobil vandal prevádzkovateľovi jedného z obchodíkov na piešťanskom Kolonádovom moste. Rozbil…
  • 10.12.2018, 18:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
Štvrtok, 31. september 2017
Meniny má Noro, zajtra Drahoslava