Tajomstvo trinásteho kostolíka
Kde sídlili veľkomoravské kniežatá? Túto odpoveď naisto nepoznáme ani po viac ako 1100 rokoch od zániku Veľkej Moravy, ktorý sa začína spomínať po Bitke pri Bratislave 5. júla 907. Podľa dostupných údajov z dávnych kroník sa totiž zaiste vie
len to, že do Rastislavovho mesta trvala cesta z Devína jeden deň.
Kostolík č. 8 stojí ďalej od akropoly v severnom podhradí. Pôdorysom sa najviac podobá kopčianskemu kostolíku sv. Margity, ktorý za veľkomoravskú stavbu potvrdil výskum v roku 2004. Je trinástym, jediným zachovaným svedectvom veľkosti mikulčického komplexu. (Autor: gak)
Hoci sa v roku 2013 rozvírila mediálna polemika o tom, že slávne nedobytné mesto bolo na území dnešného Starého Města pri Uherskom Hradišti, odborníci sa stále prikláňajú k názoru, že by to mohla byť buď Nitra alebo Valy u Mikulčíc. Ako by také mesto malo vyzerať, sa v prípade Nitry nikdy nedozvieme, pretože za tisíc rokov sa táto lokalita nepretržitou výstavbou zmenila na nepoznanie. Zato archeologická oblasť neďaleko Mikulčíc ponúka už niekoľko desaťročí jasnú odpoveď.
Hrob Mojmíra I.
Pre zjednodušenie budeme hovoriť o Mikulčiciach, pretože pomenovanie Valy pochádza z miestneho názvoslovia a súvisí s vyvýšeninou na lúkach v záplavovej oblasti rieky Morava, kde bolo v 50. rokoch minulého storočia odkryté centrum hradiska. Jeho historický význam pribúdal, ako sa z územia strácali vody Moravy. Naplno začalo svoje tajomstvá prezrádzať až po vyregulovaní toku rieky v roku 1971.
Dnes na základe nepretržitých archeologických výskumov vieme, že celý doposiaľ prebádaný komplex tvorili opevnené ostrovy s prirodzenými či umelo vytvorenými ramenami rieky, pričom na najvyššom a najväčšom bola vybudovaná akropola – čiže sídlo kniežaťa. Okrem jeho „paláca“ tu stáli aj najvýznamnejšie sakrálne stavby. Najstaršou kamennou stavbou bol kostol spadajúci do obdobia panovania Mojmíra I. Ak vezmeme do úvahy, že za jeho vlády boli v roku 831 pokrstení všetci Moravania, pravdepodobne bol postavený na jeho príkaz. Pri vykopávkach bol pod základmi kostola nájdený hrob muža s mečom, na ktorom sú kresťanské symboly. Keďže meče v tom období u Slovanov vlastnili len panovníci či najvýznamnejší veľmoži a pochovávanie v základoch kostolov prináležalo len vladárom a ich zakladateľom, pošuškáva sa, že by mohlo ísť o hrob Mojmíra I. a vy ho môžete vidieť na vlastné oči.
U svätých Cyrila a Metoda
Nemenej zaujímavou sakrálnou stavbou je kostol č. 3, ktorý mal typické byzantské prvky. Vznikol prestavbou staršieho kostola na trojloďovú baziliku, čo sa väčšinou dialo pri zmene jeho „majiteľa“. Časovo prestavba spadá do obdobia príchodu slovanských vierozvestcov a ich družiny. Pravdepodobne slúžil ako sídlo biskupa a cirkevnej školy. V jeho interiéri sa našlo päť hrobov príslušníkov vládnucej vrstvy Veľkej Moravy, ďalšia aristokracia bola pochovaná okolo kostola. Ich mená zrejme ostanú navždy utajené.
Predpokladá sa, že ak boli Mikulčice povestným Rastislavovým mestom (obydlia neboli stavané chaoticky, ale vytvárali ulice), tak bazilika bola útočiskom slovanských apoštolov, ktorí tu zriadili aj školu. Podporuje to nález množstva vtedajších písacích potrieb. Určite však v Mikulčiciach nenájdete Metodov hrob. Ten bol totiž po nástupe Svätopluka na trón z mesta aj so žiakmi vyhnaný. Údajne do už spomínaného Veligradu (Starého Města).
Na druhom brehu
Zaujímavosťou Mikulčíc je množstvo doteraz objavených kostolov. S určitosťou sa uvádza desať, existencia ďalších dvoch je v rovine dohadov a trinásty bol „objavený“ len pred pár rokmi, hoci od veľkomoravských čias stojí na svojom mieste. Ide o Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. Potvrdili to archeologické vykopávky.
Tieto kostoly boli súkromnými svätostánkami jednotlivých veľmožských rodín, ktorých členovia boli pri nich aj pochovaní. Na bohoslužby pre všetkých veriacich slúžila bazilika. Zatiaľ sa odhaduje, že v „meste“ žilo dvetisíc ľudí. Doteraz však je prebádaná len možno tretina celej lokality, takže mnohé stavby a poklady ešte čakajú na svoje odhalenie.
Gabo Kopúnek
