Ako sa sen o baletke utopil vo Važine

  • Reportáž
  • 9. júna 2018, 12:00

Nečakajte žiadne odborné výrazy, návody, NIČ O KAPROCH A ŠŤUKÁCH. Toto je subjektívny článok jednej najvernejšej fanúšičky a mamy mladej pretekárky Lindy Palkechovej z Veľkých Kostolian. Moje dievčatko, moja princezná, môj život, moje všetko…

rybarka_231
Nerozlučnú dvojicu na pretekoch ľahko spoznáte. Laco (Fero) a Linda. (Autor: Kristína Ondrušová)

Linda mala asi tri roky, keď ju na drahovskej Važine nadchlo, ako strýko Daniel vbehol po kolená do studenej vody v rifliach v snahe zdolať kapra. Samozrejme, ona za ním. Odvtedy na akúkoľvek palicu bolo treba namotať špagát a ryby sa chytali v každej kaluži. Radosť strýka Daniela bola obrovská a Linde daroval rybársky lístok v MO SRZ Drahovce, kde je funkcionárom a Linda členkou dodnes. To bolo ešte obdobie zapletených vrkočov, sponiek, nariasených šatôčok, bielych tenisiek…

Na základnej škole bolo treba vybrať záujmové krúžky, a keďže som to nechala výsostne na ňu, nadšene zakrúžkovala turisticko-poznávací a rybársky krúžok Jaroslava Helera. Prišlo mi to ako dobrý nápad z pohľadu socializácie dieťaťa, spoznávania prírody, atď.

A ešte viac v tejto dobe, kde sa deti nestretávajú vonku, lebo si to predsa môžu napísať na sociálnych sieťach. V dobe, v ktorej nič nesmrdí, nevonia, neštípe, nepichá, nechladí, nešumí, nepraská… pretože toto jednoducho Google nevyhľadá. Na krúžku sa naučila nielen viazať háčiky, ale aj veľa o rybárčení, vodstve našej krajiny, faune a flóre v ňom a naokolo.

Keď to už chcela vzdať, prišiel ON

Bolo to presne 1. mája 2013, išli sme na prechádzku do Drahoviec k Važine, keď tam už vyše hodiny prebiehali detské sumčekové preteky s viac ako 50 účastníkmi. Spomínaný strýko Daniel jej vtedy strčil do rúk udicu, zapísal k pretekárom a Linda skončila na jedenástom mieste s počtom 53 sumčekov a výčitkou: „Mali sme prísť skôr, mohla som byť aj prvá!“

A tu sa to celé začalo tak naozaj. V Linde sa prebudila akási súťaživosť a chuť vyhrávať. Zo dva roky chodila po pretekoch sama, za pomoci a asistencie starších kamarátov (Ondro a David Strečanský, vďaka) a Jara Helera, ktorý bol vždy k dispozícii a ochotný pomôcť s krmivom, potrebným náčiním či dobrou radou. Preteky za pretekmi a Linda zväčša končila na štvrtom-piatom mieste a vytúžený pohár stále v nedohľadne.

Už keď ju opúšťala nálada, sila a chuť pretekať a šport vymeniť za rekreáciu, tak prišiel ON. Lacko Vrábel, inak výborný pretekár, stále pôsobiaci v slovenskej lige. Najprv len ako pomoc pri zarábaní krmiva, pozorovateľ pri pretekoch, neskôr tréner, radca a dnes už k tomu všetkému aj kamarát, bútľavá vŕba, ďalší dedo, jednoducho Fero…

Tak ho volá Linda, lebo podľa nej mu to viac svedčí. A tak pod jeho vedením v dvoch posledných pretekoch ročníka série Štuplík Cup 2015 Linda 9. apríla 2016 vyhrala svoj prvý pohár za tretie miesto spomedzi 43 zúčastnených detí. Všetci sme plakali od šťastia.

rybarka_232
Lindu neodradili počiatočné neúspechy. Toto je odmena aj za vytrvalosť.

Linda zbiera pohár za pohárom

Odvtedy Linda zbiera pohár za pohárom a s Ferom/Lacom trávia každú voľnú slnečnejšiu chvíľu pri vode a trénujú, alebo len tak si chytajú pre potešenie a klebetia. Značne jej pomohol aj s rybárskou výbavou, za čo som nesmierne vďačná. Aj keď Lacko nabehá na štvormetrovom pretekárskom „štande“ aj 30 kilometrov za preteky, počas ktorých sa aj stokrát rozkmotria, sú nerozlučnou dvojicou a ledva čakajú, kým rozmrznú ľady a otvoria sa vody, aby mohli trénovať.

Hlavne na tohtoročné majstrovstvá sveta v talianskej Modene, kam sa svedomito a s vervou pripravujú aj s celým slovenským tímom, do ktorého ju vybrali ako jediné dievča. Lacko Lindu mnohému naučil a nielen o meraní tlaku a hĺbky vody v závislosti od počasia a ostatných faktorov, ktoré vplývajú na to, kde, kedy a aká ryba berie (tomu teda vôbec nerozumiem, ale občas ich počúvam a niečo sa na mňa nalepí). Majú veľa spoločných kamarátov, s ktorými vlastne skoro celé letné prázdniny trávime v Drahovciach pri vode.

A Ferko? Alebo teda Lacko? Je radosť sa dívať, ako mu malá, zdravo drzá blondínka dokáže vyčarovať úsmev a radosť a ako vie roztopiť večne namosúreného ľadového medveďa s inak veľkým srdcom. Najväčšia vďaka patrí jemu za všetko… Neviem, čo ukáže čas a prinesie budúcnosť. Možno sa Linda jedného dňa zobudí, udice hodí do Váhu a očaria ju iné záujmy, priority, hodnoty. No zatiaľ je to tak, že ryby, rybačka a súťaženie znamenajú veľmi veľa, a ja som vďačná za všetko, čo ju tento šport naučil, čo jej dal a snáď mu zostane ešte dlho verná.

Aj keď vrkoče vystriedali vetrom zamotané vlasy pod šiltovkou, nariasené šatôčky vymenila za maskáče a elegantný kabátik za škaredú nepremokavú bundu, biele tenisky nahradili gumáky (ešteže existuje mimosezóna), som na ňu nesmierne hrdá a vždy budem jej najvernejší fanúšik, aj keď najmenej rozumejúci rybárčeniu. Lebo… moje dievčatko, moja princezná, môj život, moje všetko. Moja rybárka.

Kristína Ondrušová

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 15. novembra. Tento deň je Sviatkom sv. Alberta Veľkého, patróna vedcov, tiež Dňom väznených spisovateľov a Medzinárodným…
  • 15.11.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
„Dobrá viditeľnosť je základom bezpečnosti na cestách, preto nepodceňte dôsledné očistenie skiel od námrazy,“ adresuje rady motoristom polícia.
  • 14.11.2019, 09:18
  • Spravodajstvo
Dnes je štvrtok 14. novembra. Tento deň je Svetovým dňom diabetu. Meniny má dnes Irma.
  • 14.11.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 15. november 2019
Meniny má Leopold, zajtra Agnesa