Družstevnícke polia pred škodcami chránia dravce
Hraboš poľný je azda najznámejším škodcom poľnohospodárskych plodín u nás. Na ochranu úrody pred týmto hlodavcom sa dnes v prevažnej miere používa chémia. Kedysi to tak nebolo – naši predkovia využívali znalosti prírodných procesov, konkrétne schopnosť dravcov loviť hraboše a ochrániť úrodu.
Farmári z regiónu Hlohovca a Trnavy spolu s Regionálnou poľnohospodárskou komorou Trnava sa od roku 2015 rozhodli spolupracovať s odborníkmi. Doposiaľ bol výskum zameraný len na monitoring stavu populácie hraboša poľného, tento rok sa skúma i vplyv prirodzených predátorov. Pribúdajú búdky pre dravce a sovy, ktorých obľúbenou potravou je práve spomenutý hlodavec.
Cieľom je takzvaná biologická ochrana plodín. Jediná myšiarka ušatá dokáže totiž napríklad zachrániť až 1,5 tony obilia ročne. Búdky inštalujú zástupcovia organizácie Ochrana dravcov na Slovensku v spolupráci s Katedrou ekológie a environmentalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (UKF).
„Vplyv dravcov na zníženie početnosti hraboša preukázali viaceré štúdie zo zahraničia. Čím je počet búdok vyšší, tým je väčšia aj ich obsadenosť dravcami, a teda sa analogicky zvyšuje aj miera predačného tlaku na populáciu škodcov. Tak sa minimalizujú škody na poľnohospodárskych plodinách,“ vysvetlil Filip Tulis z Katedry ekológie a environmentalistiky UKF.
Aby mali dravce ešte lepšie podmienky na lov, umiestňujú im priamo medzi plodiny takzvané barličky – drevené bidlo v tvare písmena T. Z neho majú dravce dobrý výhľad a striehnu na korisť.
„Túto aktivitu realizujeme aj vďaka Západoslovenskej energetike, ktorá dlhodobo podporuje zlepšovanie podmienok pre dravce vo voľnej krajine programom 3DodZSE,“ opísal Marek Gális z Ochrany dravcov na Slovensku.
Biologická ochrana pestovaných plodín bola ešte donedávna samozrejmosťou, s čoraz intenzívnejším využívaním pôdy sa však vytratila, na jej miesto prišli rodenticídy. V poslednej dobe sa však mnoho subjektov k starým osvedčeným praktikám vracia.
„Skúmame vplyv inštalácie búdok a barličiek na poľnohospodárskych kultúrach, najmä lucerne. Tá je totiž pre monitoring ideálnou plodinou, keďže sa neorie a jediným zásahom je kosba porastu dva až trikrát ročne,“ dodal M. Gális.
Od začiatku roka pribudlo na dvoch lokalitách Trnavského kraja 10 búdok a 20 barličiek. „Búdky inštalujeme do vetrolamov i na stĺpy elektrických vedení blízko porastu lucerny. V podstate je to podobné, ako keby ste mali spálňu v komore. Búdky na stĺpoch sú zároveň bezpečnejšie na hniezdenie, pretože riziko ohrozenia predátormi je prakticky nulové,“ doplnil Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Sokol myšiar či myšiarka ušatá obsadzujú búdky takmer okamžite. Barličky na kultúrach už plnia svoju funkciu, čo potvrdzuje monitoring pomocou fotopascí. Cieľom je potvrdiť pozitívny vplyv aktivít na znižovanie početnosti hraboša a intenzitu biologickej ochrany každoročne zvyšovať.
„Momentálne sme len na začiatku. Aby sa efekt prejavil na väčšom území, treba inštalovať niekoľkonásobne viac búdok a barličiek. Ak sa potvrdí, že dravce a sovy dokážu redukovať početnosť hraboša natoľko, že nebude potrebná chémia, resp. len v obmedzenej miere, budú víťazmi všetci. Poľnohospodárom sa znížia náklady, dravcom sa zlepšia podmienky, ľudia budú mať kvalitnejšie potraviny, prostredie bude čistejšie a rozmanitosť druhov vyššia,“ uzatvoril F. Tulis.
