O múzeu cez osud jeho riaditeľa

  • Kultúra a spoločnosť
  • 25. mája 2018, 07:01
  • Autor:Daniela Serišová

V Galérii Fontána sa v piatok 18. mája podvečer uskutočnil krst knihy úzko previazanej s Piešťanmi. Knižku s názvom Sfumato napísala Alžbeta Vlčková, dcéra bývalého riaditeľa Balneologického múzea v Piešťanoch Elemíra Čelka. Udalosť bola takisto pripomienkou na nedožité sté výročie jeho narodenia.

Sfumato je renesančná výtvarná technika, pri ktorej v obrazoch nie je svetlo, ale vrství sa farba. Fuomo je zase po taliansky dym. Dym vznikne, chvíľku trvá a zaniká. Každý dym je iný, má svoj pach, svoju arómu, ľudský život je taký istý. Vznikne, zanikne, každý zanechá nejakú stopu. „Priložila som to k vrstevnatosti toho života, k tomu, že život vznikne, trvá, zanechá stopu a zanikne,” hovorí Alžbeta Vlčková.
Hoci sa v knihe nespomína ani slovkom piešťanské múzeum, je s ním úzko previazaná. Cez neľahký životný príbeh autorkinho otca a starého otca v ťažkých časoch totality. „Starý otec bol ministrom počas prvej republiky, môj otec zasa právnik a ekonóm, ktorý si vzal jeho dcéru. Po prevrate skončil na 15 rokov pri lopate, do 62. roku sme mali zákaz žiť v meste. Nemohli sme pracovať, žiť. Mňa tieto zlé časy zastihli ešte v ranom detstve. Nechápala som vtedy, ako môže niekto takto trestať ľudí, ktorí nič zlé neurobili,” uviedla autorka o knihe, ktorá je tiež posolstvom dnešnej mládeži, ktorá nedemokratický režim, našťastie, pozná len z učebníc a rozprávania iných.
Autorkin otec Elemír Čelko bol významnou osobnosťou. Počas svojho pôsobenia v Piešťanoch spravil pre múzeum aj samotnú balneológiu mnoho. Povzniesol múzeum i tým, že presadil napríklad zriadenie Pamätnej izby Ivana Krasku, čo však bol nadľudský výkon, keďže jeho dcéra bola vydatá za Ladislava Mňačka.
Vďaka jeho odhodlanosti, odvahe a úžasným myšlienkam máme teraz napríklad Kostolec v Ducovom. Pričinil sa tiež o to, že sa balneohistória stala vedným odborom. Pritom jeho cesta na pozíciu riaditeľa múzea nebola jednoduchá. Kým prišiel do tejto kultúrnej ustanovizne, pracoval ako skladník v Piešťanke. V múzeu robil najprv lektora, potom mu ponúkli miesto riaditeľa.
Kniha je príbehom neuveriteľnej húževnatosti a múdrosti nielen jedného človeka, ale celej rodiny. Pripomína, že prežiť sa dá skutočne aj v tých najhorších chvíľach. Takisto nad nami všetkými zdvíha varovný prst a pripomína, aby sme si uvedomili šťastie doby, v ktorej žijeme, a nezabúdali, že ani nie tak dávno bolo v našej zemi oveľa horšie.

0 Shares

Najnovšie správy

Som čašníčka. Ako drvivá väčšina všetkých barmanov či čašníkov, aj ja som mala s majiteľom uzatvorenú pracovnú zmluvu formou dohody.…
  • 04.04.2020, 07:34
  • Piešťany / Spravodajstvo / Blogy
sobota, 4. apríla 2020
Meniny má Izidor, Izidora, zajtra Miroslava