Ak na Lido, tak radšej, keď nefúka!

Informáciu o tom, že lesníci na Lide plánujú vyťažiť až 1200 stromov a namiesto nich nasadiť nové, sme priniesli ešte vlani v lete. Toto stromoradie na seba upriamilo pozornosť potom, ako silný vietor v minulom roku spôsobil zavalenie lávky pre peších pri Dome umenia mohutnými topoľmi.
Na Vážskom ostrove na strane od Piešťan v prevažnej miere rastie druh topoľa z názvom topoľ šľachtený (Populus x euroamericana). Ide o strom určený na priemyselné drevárske spracovanie. Zároveň tento kultivar tvoria len samčie jedince a neprodukuje žiadne semená.
Čo znamená, že svoj porast nedokáže pod ochranou korún dospelých stromov prirodzene nahrádzať omladinou. Že ide o neprirodzený druh zeleného velikána, však vie rozoznať aj vtáctvo.
I napriek tomu, že po zazelenaní pôsobí toto stromoradie ako keby bolo plné života, hniezda operencov by ste v jeho korunách hľadali márne. Tí dávajú prednosť prirodzenej zeleni na druhej strane kanála v mestskom parku a na stromoch uprostred piešťanských sídlisk.
Okrem toho má táto časť stromoradia i ďalší problém. Preukázal to silný vietor počas letných búrok, ten niektoré statné topole vyvrátil ako zápalky a tie zavalili lanový most pre peších. Len vďaka priaznivej náhode sa to zaobišlo bez zranení či výraznejších materiálnych škôd.
Svoj názor na topoľové stromoradie na Lide nám poskytol odborník a profesionálny lesník Rastislav Gavora: „Túto plochu s veľkosťou približne troch hektárov vysadili v spone 2×2,5 metra Lesy Slovenskej republiky v 60. rokoch minulého storočia. Topoľ šľachtený, ktorý je tam vysadený, má životnosť 40 rokov. Potom u neho prichádza k rýchlemu rozpadu a flagrantnému zhoršeniu zdravotného stavu. Z veku životnosti vyplýva, že porast mal byť obnovený približne na zlome milénia, približne pred 20 rokmi.“
Napriek tomu, že stromy boli v minulosti už dvakrát zaradené do ťažby, nestalo sa tak ani na tretí pokus vo februári tohto roka. „Ťažba takto starých topoľov je pre lesohospodárov stratová. Vyťažená drevná hmota by sa dala zužitkovať akurát tak na drevoštiepku,“ vysvetlil Gavora.
A tak na mieste obľúbenom na prechádzky, ale i posiedkami rybárov, je momentálne asi 1200 kusov hnilých topoľov šľachtených a situáciu už dlhodobo nik nerieši. Tá došla až do stavu, že sami arboristi mesta požiadali vlastníka pozemku o urýchlené riešenie havarijného stavu. „Vlastník požiadal Lesy SR, aby konali. Ťažba sa vyznačila, stanovil sa termín na zimu 2018. Avšak viem len toľko, že Lesy SR o ťažbu nemajú záujem,“ uviedol R. Gavora.
Aké dôsledky toto nekonanie zodpovedných môže mať, nám tiež lesník vysvetlil: „Vďaka stabilnej a vysokej vode sa topole udržujú v akej-takej kondícii. V inej lokalite by pri takom veku stromov trčali namiesto zelene už len sucháre. Staroba tohto druhu stromu je pred okom laika pomerne dobre ukrytá. Strom však postupne stráca objem koruny a pod zdanlivo zdravou kôrou prebiehajú hnilobné procesy.“
Podľa R. Gavoru pozvoľný rozpad majestátnych velikánov na Vážskom ostrove môže za priaznivých okolností prebiehať ešte niekoľko rokov. Nastať však môže aj iná okolnosť, že príde mohutnejší nárazový vietor a v priebehu chvíle popadajú naraz všetky. A tak neostáva nič iné, len dúfať, že v prípade živelnej pohromy sa v blízkosti nebudú nachádzať ani výletníci či rybári, ktorí ostrov Lido nadmieru obľubujú.