KOMENTÁR: Mydlová bublina župana Viskupiča

Tak treba aj vnímať nádejných investorov, ktorí trnavskému županovi Jozefovi Viskupičovi prisľúbili rokovania vraj už v najbližšom období. Pritom na účte letiskovej spoločnosti sú v súčasnosti finančné prostriedky len na februárové výplaty. Čiže iné prostriedky spoločnosť nemá a akútne potrebuje ďalšie.

Ako ich získať, prišiel vo štvrtok župan Viskupič vysvetľovať piešťanským mestským poslancom. Bez ich podpory totiž bublina ihneď spľasne. Podľa jeho návrhu Piešťany pre ďalšie zachovanie letiska do spoločnosti investujú sumu rovnajúcu sa výške dlhu letiska za neplatenie daní z nehnuteľností v objeme 715-tisíc eur a vyšší územný celok 400-tisíc eur zo svojho rozpočtu, pričom župan poslancom oznámil aj ochotu vložiť na účet letiska 230-tisíc eur zo strany tretieho akcionára – ministerstva dopravy.
Plánované investície však okrem toho, že ich ešte musí odobriť protimonopolný úrad, majú aj iný háčik. A to čisto matematický. Súčet čísiel 715-tisíc z radnice, 400-tisíc z kraja a 230-tisíc od štátu síce vytvárajú ohromujúcu sumu zdanlivej investície do letiska v celkovom objeme 1,345 miliónov eur, ale v účtovnom zámere, tak ako to má podľa Viskupiča prebehnúť, letisko v skutočnosti získa len čas na predĺženie svojej agónie a Piešťany takmer nič.
Jozef Viskupič poslancom vysvetľoval, že v rámci jeho plánu letisková spoločnosť najprv kompletne uhradí svoju podlžnosť voči mestu v objeme 715-tisíc eur. Čiže všetko, čo spoločnosť získa od štátu a od Trnavského samosprávneho kraja, pričom jej ešte bude 85-tisíc na doplatenie dlhu chýbať. Tie ale Viskupič bude musieť niekde v účtovníctve letiska vyčarovať. Ak sa mu to aj podarí, spoločnosť sa nikam neposunie a bude opäť tam, kde je dnes. Znovu nebude mať na platy zamestnancov, energie či ďalšie prevádzkové náklady a netrpezlivo bude očakávať 715-tisíc eur od mesta.
Ale aj keď tie prídu, letisko na svoju prevádzku potrebuje mesačne asi 38-tisíc eur. Do účtovníctva letiska treba ešte započítať niečo viac ako 600-tisícový dlh predchádzajúcim členom letiskového manažmentu či dlhy voči privátnej advokátskej kancelárii. Ak i tie dlžoby spoločnosť vyplatí, hotovosť 715-tisíc eur od kúpeľného mesta sa dramaticky scvrkne na hodnotu, ktorá letisku zachová život doslova len na krátku dobu.
Efekt tejto účtovnej operácie bude spočívať iba v tom, že na účtoch mesta a letiskovej spoločnosti sa poprelievajú obrovské sumy, ktoré voči mestu Piešťany a aj ďalším veriteľom umoria dlhy. Dve percentá akcií letiskovej spoločnosti na účte Piešťan, ktoré za to mesto získa, nič podstatné nezmenia ani v majetkových pomeroch akcionárov v prospech kúpeľného mesta, nakoľko Trnavský samosprávny kraj vlastní 59,31 percent, Piešťany 20,04 percent a ministerstvo dopravy 20,65 percent. A tak kraj zostane i naďalej rozhodujúcim vlastníkom a zrejme už v lete bude letisková spoločnosť opäť naťahovať prázdnu ruku smerom k svojim akcionárom.
Z tejto Viskupičovej akcie na záchranu letiska vyplýva jediná skutočnosť, že spoločnosť bude i naďalej očakávať, tak ako v minulosti, svojho záchrancu – strategického investora, ktorý snáď konečne tento nástroj politického populizmu vytrhne z rúk politikov, a buď zmenou podnikateľského zámeru, alebo pritiahnutím nejakého druhu leteckej dopravy prinavráti zmysel zachovania letiska pre Piešťany.
Nakoľko takým spôsobom, ako pristupujú k letisku jeho súčasní akcionári, je to len nalievanie státisícov eur z verejných prostriedkov do zatiaľ bezodného hrdla letiskovej spoločnosti bez výrazného efektu pre verejnosť. A v tomto svetle je úplne jedno, či je županom Mikuš alebo Viskupič, nakoľko súčasný trnavský župan nič zázračné neobjavil, iba oprášil Mikušov niekoľko rokov starý zámer.
Zaujímavé bude sledovať i reakcie piešťanských mestských poslancov už na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva, nakoľko hneď v úvode svojho volebného obdobia Mikušov obdobný zámer zmietli zo stola a svoje vtedajšie rozhodnutie najoduševnenejšie obhajovali členovia poslaneckého klubu Tomáša Hudcoviča.