Vrbovskej synagóge svitá na lepšie časy

  • Spravodajstvo
  • 18. januára 2018, 09:45
  • Autor:Viera Dusíková

Synagóga vo Vrbovom je ochránená. Mesto ju postupne zabezpečilo tak, aby do nej nezatekalo, nedostali sa dnu holuby, nešírila sa drevokazná huba. Najnovšie nádhernú stavbu odborníci spevnili staticky. Poopravovali poškodené piliere či prepadnutý strop.

Vykonali aj ďalšie dôležité opatrenia. Mesto ich financovalo z triapoltisícovej dotácie od ministerstva kultúry. Na oprave sa podieľalo sumou 1198 eur.
Sledujú aj posun muriva
„Okrem iného odborníci zabezpečili vydrevením spodné rameno schodiska, doplnili chýbajúci stĺpik, vyklinovali trhliny v klenbových oblúkoch nad oknami a vo veľkom oblúku na západnej stene empory dubovými klinmi či vápennou maltou ošetrili škáry,“ uviedla Ema Maggiová, primátorka mesta Vrbové.
V synagóge necítiť prievan, vďaka projektu s príznačným názvom Obnovme si svoj dom Vrbovčania zabezpečili nielen výklenky a obloky, ale aj zadný vchod, aby sa do nádhernej pamiatkovo chránenej budovy nedostali nevítaní návštevníci. Statik vypracoval posudok a určil rozsah nevyhnutných zabezpečovacích prác. Postaral sa aj o proces určenia polohy meracích bodov na sledovanie posunu muriva v horizontálnom aj vertikálnom smere.

Pohľad na priečelie budovy zasadenej do hĺbky ulice. Okolo býval plot.

V decembri minulého roka vykonal Krajský pamiatkový úrad Trnava dohľad nad ochranou pamiatky. Konštatoval, že práce, ktoré tu boli v posledných mesiacoch vykonané, sú v zmysle vydaného rozhodnutia a záväzného stanoviska na patričnej úrovni.
Chcú požiadať o Nórske fondy
„Koncom roka 2017 sme podali ďalšiu žiadosť o dotáciu na komplexný statický a reštaurátorský výskum synagógy, takže uvidíme, ako uspejeme. Nebudú to veľké sumy, ale každé euro pomôže. Bude sa pokračovať v začatých statických prácach,“ prisľúbila primátorka.
Takto vyzerala synagóga v čase, keď slúžila židom k bohoslužbám.

Z väčšej časti dotuje opravy aj mesto. Financuje posudky, ktoré si dalo urobiť zvlášť. „Boli by sme radi, keby sme potom mohli o dotáciu požiadať Nórske fondy, aby sme vďaka nim sanovali túto prekrásnu synagógu rýchlejšie. V budúcnosti tu chceme vybudovať kultúrny stánok, pretože je tu ohromná akustika. Myslím si, že každý si tu bude môcť vychutnať nielen materiálno, ale obohatí sa aj duchovným zážitkom,“ skonštatovala E. Maggiová.
Synagóga je stále zatvorená. Dnu môžu vstúpiť v sprievode pracovníkov mestského úradu len vopred ohlásení návštevníci. Takými sú napríklad občasné zájazdy ľudí z Izraela, ktorí tu v sprievode rabína môžu zažiť chvíle stíšenia a modlitieb. O fotenie v synagóge mali záujem nevesty, ale to nebolo možné, pretože stavba je aj napriek jej ochrane pre verejnosť nebezpečná.
Primátorka Ema Maggiová chce v sanačných i reštaurátorských prácach pokračovať. Požiada nielen o štátne, ale aj o Nórske fondy.

Pamätá lesk i transporty židov
Synagógu v centre mestečka postavili v maurskom slohu podľa plánov bratislavských architektov Ferdinanda Kittlera a Grätzela v rokoch 1882-1883, keď vo Vrbovom tvorili židia asi tretinu obyvateľstva. Na náboženské účely sa prestala využívať v roku 1942. Práve v tomto roku z Vrbového odtransportovali početnú komunitu židov. Angažovali sa v tom aj niektorí miestni obyvatelia. Iní židovským spoluobčanom pomáhali. Viacerí židia sa schovávali, a tak sa za zložitých okolností zachránili pred deportáciou.
Po augustovom transporte ostalo vo Vrbovom len niekoľko židovských roľníkov, jeden lekár a jeden zverolekár. Tým v podstate zanikla tunajšia kedysi početná židovská komunita. Jej pamiatku pripomína názov Vrbového vytesaný do skaly v Údolí komunít v areáli pamätníka obetí šoa Jad Vašem v Jeruzaleme. Po druhej svetovej vojne sa viaceré židovské rodiny z Vrbového vysťahovali do väčších miest a do zahraničia, najmä do Palestíny a USA.
Mesto dalo stavbu zabezpečiť staticky.

Ostalo ich žiť len osemdesiat
V roku 1948 sa v obci hlásilo za židov len 80 obyvateľov. Aj z toho dôvodu rok predtým, teda v 1947, odpredala židovská obec svoju synagógu tamojšiemu súkromníkovi, ktorý ju chcel zbúrať. Plánoval v nej rozšíriť výrobnú prevádzku. Paradoxne, práve nástup socializmu zachránil budovu jej znárodnením.
Priaznivý vplyv na jej budúcnosť mal i sklad obilia, ktorý v nej družstevníci zriadili. Vďaka vlhkosti žita sa uchovali nástenné maľby vo veľmi dobrom stave celé desaťročia. Svoj sklad tu mal aj textilný závod Trikota Vrbové. V polovici 80. rokov minulého storočia mesto začalo budovu rekonštruovať. Zmena politicko-spoločenského režimu a návrat polovičného podielu potomkom niekdajšieho vlastníka však opravy zabrzdili. Štyri osminy budovy sa prinavrátili súkromným osobám a druhú polovicu neskôr mesto odpredalo investorovi. Polovičným vlastníkom synagógy bola od 21. augusta 2006 bratislavská spoločnosť Royal Garden.
Bohato zdobená klenba s typickými vzormi. Kobaltovú modrú farbu získavali drvením prírodného kameňa.

Konečne sa môže začať obnova
Veľké plány so synagógou mal najmä podnikateľ Michael Joseph Karban. Ten ešte v roku 2006 prisľúbil, že ju prinavráti židovskej obci, záväzok však ostal nenaplnený. Pre nečinnosť väčšinového vlastníka získalo Vrbové v roku 2016 synagógu späť. Po dlhých rokoch sa tak konečne mesto stalo jej jediným vlastníkom a vykonáva kroky na jej záchranu i obnovu.

Zabudnutá krása


Vrbovská synagóga je reprezentantom orientálnej náboženskej architektúry. Má pôdorys s rozmermi 15×25 metrov, čelná fasáda je orientovaná na hlavnú ulicu. Aby vynikla, projektanti ju zasunuli do hĺbky parcely. Stavbári ju postavili z tehly. Jej priečelie je zdobené plastickým tehličkovým vzorom. Ozdobné vežičky nad vchodom, ale aj po bokoch stavby majú na vrchole ozdobné ukončenie v tvare šišiek a tesne pod nimi korunky. Nad hlavným vchodom sú tri hviezdy, typické pre židovské náboženstvo, a nad nimi sú vyobrazené Mojžišove tabule. Okolo synagógy býval plot s ozdobným kovaním.

Pohľad do modlitebne: vpredu zdobený oltár, zo stropov viseli kovové lustre, synagóga vyzerala naozaj kráľovsky.

Hlavným vchodom chodievali do synagógy muži. Bočnými ženy. Aj nad bočnými vchodmi pre ženy sú úzke okná schodišťa a vežičky v tvare ochranného šípu. Modlitebný obrad sa v časoch jej slávy podľa prísnych ortodoxných židov konal iba vtedy, ak sa ho zúčastnilo najmenej desať mužov a kňaz. Ženy stávali hore v galérii na balkónoch.
V súčasnosti má zrekonštruovaný exteriér sýtožltú farbu s červenými tehličkami. V minulosti mala synagóga zrejme krémovú farbu, jej vyblednutú podobu má neopravená časť stavby. Po vstupe cez hlavný vchod je situovaná menšia predsieň, cez ňu sa vchádza do hlavnej veľkej modlitebne.
Dookola z troch strán je balkón postavený na liatinových zdobených stĺpoch. V prednej časti sa nachádzal oltár a nad ním veľké okno s hviezdicovou výzdobou. Nad modlitebňou sa na streche synagógy týči veľká kupola s otvorom, po jej obvode je kovový rám s geometrickými vzormi, ktorý bol kedysi pravdepodobne osadený sklenou výplňou.
Ostatný strop má klenby, z ktorých kedysi viseli dlhé kovové lustre. Všade nad hlavou je krásna ornamentálna výzdoba s prevažujúcou modrou a béžovou farbou. Oceľové stĺpy podopierajúce balkón sa tiahnu až k stropu, kde sa s ním spájajú úzkymi klenbovými oblúkmi. Do galérie sa vchádzalo samostatnými
vchodmi po oboch stranách hlavného vchodu a potom lomeným schodiskom hore na poschodie. Galéria pre ženy mala drevené zábradlie. Celá synagóga je bohato zdobená historickými maľbami, dokonca aj galéria pre ženy má zospodu ornamentálne vzory.

0 Shares

Najnovšie správy

Pri príležitosti sviatočnej Kvetnej nedele pripravili aj pre vás celý záznam evanjelických služieb Božích predstavitelia cirkevného zboru v bratislavskej Dúbravke.…
  • 05.04.2020, 10:02
  • Nezaradené / Kultúra a spoločnosť / Piešťany / Spravodajstvo
nedeľa, 5. apríla 2020
Meniny má Miroslava, zajtra Irena