Marián nie je len génius na čísla

  • Nezaradené
  • 6. decembra 2017, 00:42
  • Autor:Ivana Papcunová

Pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva Marián Poturnay, študent Gymnázia Pierra de Coubertina v Piešťanoch, prevzal z rúk štátnej tajomníčky rezortu školstva Oľgy Nachtmannovej Pamätný list svätého Gorazda za úspešnú reprezentáciu Slovenskej republiky na Medzinárodnej matematickej olympiáde v Brazílii, kde získal bronzovú medailu.

Piešťanský septimán (žiak 7. ročníka osemročného štúdia) nie je len génius na čísla, ale aj muzikant a dobrovoľník, veď posúďte sami…
Marián, minulý týždeň si prevzal významné ocenenie za medzinárodný úspech a reprezentáciu SR v matematickej olympiáde. Ako sa cítiš?
Je to úžasný pocit a skvelá bodka za úspešným rokom. Nie každý deň dosiahne človek mimoriadny úspech, a preto som vďačný, že som mohol byť ocenený aj takýmto spôsobom. Oceňovaný som bol už mnohokrát, no ešte nikdy na takejto vysokej úrovni. Z tohto dôvodu si túto cenu naozaj vážim.

Marián Poturnay s bronzovou medailou z matematickej olympiády.

Aké máš ambície do budúcnosti, je nejaká špeciálna súťaž európskeho alebo svetového charakteru, ktorej by si sa chcel zúčastniť?
Tej najprestížnejšej súťaže, Medzinárodnej matematickej olympiády, som sa už zúčastnil. Avšak som ešte len tretiak na strednej škole, a tak mám šancu ešte na dve reprízy. Rád by som zlepšil svoj výsledok, tohtoročný zisk bronzovej medaily. Samozrejme, miestenku v slovenskom reprezentačnom tíme ešte nemám. V blízkej budúcnosti preto budem musieť obhajovať svoju pozíciu. Je na mňa síce veľký tlak, no pokúsim sa brať súťaž kolo po kole a na konci dlhej a náročnej cesty, dúfam, bude vytúžená účasť na ďalšej Medzinárodnej matematickej olympiáde.
Kedy si sa začal zúčastňovať matematických súťaží? Máš zrátané, koľko ich bolo, ktoré sú tvoje ďalšie výrazné úspechy?
So zúčastňovaním sa na všakovakých matematických súťažiach som začal už ako malý prváčik. Najviac ma potiahla moja vtedajšia triedna, pani učiteľka Edita Šišková, ktorá sa mi intenzívne venovala. Vždy ma viedla k súpereniu nielen s rovesníkmi, ale aj so staršími a skúsenejšími. Absolvoval som azda každú matematickú súťaž. Boli ich desiatky, možno sa to číslo blíži k stovke. Z mojich úspechov azda stoja za zmienku dve prvé a tri druhé miesta na celoslovenských kolách matematických súťaží. Najvýznamnejším úspechom je ale jednoznačne zisk bronzovej medaily na olympiáde v brazílskom Rio de Janeire.
Okrem riešenia matematických rébusov mali čas aj na prehliadku Rio de Janeira.

Ako vnímaš konkurenciu, s ktorou si sa doteraz stretol na slovenských aj medzinárodných súťažiach?
Konkurencia je už na Slovensku veľmi silná, najmä medzi matematikmi v mojom ročníku. Svedčí o tom aj fakt, že na olympiádu v Brazílii som sa dostal ako posledný postupujúci. Keďže sa stretávame na rôznych matematických sústredeniach, sme veľmi dobrí kamaráti. A keď príde na lámanie chleba, nie sme rivali (alebo to aspoň nedávame najavo), ale sme k sebe milí a navzájom si prajeme.
Na medzinárodnej úrovni je to podobné, akurát konkurencia je niekoľkonásobne vyššia. Všetkým je jasné, že nik, kto tam je, tam nie je preto, že by nebol dobrý. Práve tu sa stretávajú tí najlepší z najlepších. Náročnosť súťaže tomu zodpovedá, každý jeden bod je mimoriadne ťažké získať. Je dôležité neustále prekonávať vlastné hranice. O to viac dokážem oceniť tých, ktorí v tomto neľahkom boji obstáli lepšie než ja.
Kto je tvojím vzorom vo svete matematiky, komu by si sa chcel priblížiť, kto ťa inšpiruje?
Žiadna konkrétna známa osobnosť nie je mojím vzorom. Pre mňa je vzorom každý. U každého viem nájsť niečo, čomu sa môžem podučiť. Je jedno, či mi je daná osoba vzorom v oblasti matematiky alebo v iných oblastiach ľudskej existencie. V poslednej dobe, keď sa čoraz väčšmi venujem matematike, začínam akoby stále menej a menej prežívať radosti každodenného života. A práve učenie sa životu od ostatných mi napomáha držať sa, aby som bol schopný nielen prežívať, ale aj žiť v spoločnosti nematematikov.
Riaditeľka gymnázia Miroslava Hanková gratuluje Mariánovi k úspechu.

Popri dosahovaní výnimočných výsledkov v matematike sa venuješ hre na gitare, si členom Piešťanského dixielandu. Čím je pre teba hudba a gitara?
Hre na gitare sa venujem už deviaty rok. Keď som býval menší, chcel som robiť všetko, čo som videl. Aj hrať na gitare. Jedného dňa mi kúpil môj dedko gitaru a nabralo to rýchly spád. Napredoval som nezvyčajne rýchlo a vďaka vytrvalosti a usilovnosti som sa dostal až do Piešťanského dixielandu. Vždy ma fascinovalo, ako môže kus dreva, kovu a nylonu vydať taký nádherný zvuk. A ani teraz, keď už poznám fyziku, ktorá to spôsobuje, ma to neprestáva udivovať. Hrou na gitare sa viem vynikajúco odreagovať, na chvíľu sa zastaviť a prísť na iné myšlienky. Keď chodievam na matematické sústredenia, veľmi často sa tam hrá na gitare a ja ako gitarista nemôžem chýbať. Navyše, zaberá to na dievčatá.
Škola, matematika, gitara – máš ešte nejaký tromf, ktorému sa venuješ?
Okrem hry na gitare sa venujem dobrovoľníctvu. Som dobrovoľníkom v neziskovej organizácii P-mat, ktorá realizuje matematické a fyzikálne korešpondenčné semináre pre šikovné deti z celého Slovenska. Prebiehajú tak, že v pravidelných časových intervaloch sú zverejňované zadania niekoľkých úloh. Riešitelia ich vyriešia a pošlú nám ich. Vyriešenie však neznamená len dopracovanie sa k výsledku, tým dôležitejším je postup, teda spôsob, ako sa k tomuto výsledku dopracovali, a argumenty, prečo je tento spôsob správny.
My v P-mate ich potom okomentujeme a obodujeme. Práve naše komentáre a pripomienky k riešeniam sú tým, čo našim riešiteľom pomáha rásť. Najlepší riešitelia sú potom pozývaní na týždňové sústredenia plné rôznych hier s troškou matematiky alebo fyziky. Sú také úžasné, že to slovami opísať nejde. Ako mladší som sa ich vždy rád zúčastňoval. Teraz, keď už som na to príliš starý, chcem vrátiť požičané, dať iným šikovným mladým ľuďom to, čo som aj ja dostal od podobných nadšencov.
Plánuješ už svoje ďalšie štúdium?
Veľmi ťažká otázka. Ešte nie som pevne rozhodnutý. Určite sa chcem i naďalej venovať matematike, možno s troškou fyziky. Zatiaľ to vyzerá tak, že ma moje vysokoškolské cesty dovedú na matfyz na Univerzite Komenského v Bratislave. Bolo by síce pre mňa výhodnejšie vybrať si prestížnu zahraničnú univerzitu, kde by som sa rozhodne nestratil, no práve matfyz mi ponúka aj pridanú hodnotu.
Pre mňa totiž nie sú dôležité iba vedomosti. Dobrovoľníckou aktivitou v organizáciách, ktoré pomáhajú mladým šikovným ľuďom rásť, môžem nadobudnúť zručnosti a schopnosti, ktoré by ma škola inak nenaučila. Zároveň ma takáto činnosť baví a napĺňa. Maturujem až o rok, mám dostatok času, aby som prehodnotil všetky argumenty a rozhodol sa. Čakajú ma neprebádané končiny plné nových výziev. Zatiaľ som však piešťanským gymnazistom, ktorý žije bohatý stredoškolský život.
Vďaka riaditeľke školy a vyučujúcim mám možnosť naplno sa venovať matematike, vedenie školy mi vychádza v ústrety v štúdiu a veľmi ma podporuje v každom smere a ja som zasa hrdý, že môžem vo svete úspešne reprezentovať nielen Gymnázium Pierra de Coubertina v Piešťanoch, ale aj Slovensko.

Najnovšie správy

Viacerí vodiči si všimli, že na ceste medzi Drahovcami a Piešťanmi je odstavený osobný automobil. Podľa našich informácií je tam…
  • 14.08.2018, 10:00
  • Spravodajstvo / Región
V stredu 8. augusta na hematologicko-tranfúziologickom oddelení Nemocnice A. Wintera v Piešťanoch darovalo krv 24 darcov.
  • 14.08.2018, 21:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
O majetku mesta rozhodovali poslanci bez prítomnosti verejnosti. Takýto postup odsúhlasilo v úvode augustového zasadnutia piešťanského zastupiteľstva všetkých dvanásť prítomných…
  • 14.08.2018, 11:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
Štvrtok, 31. september 2017
Meniny má Noro, zajtra Drahoslava