Komentár: Anarchia na vale – Tak kadiaľ?
Najrýchlejším a najefektnejším spôsobom prepravným prostriedkom v Piešťanoch je jednoznačne bicykel. Domáci na dvoch kolesách dochádzajú do práce, obchodu, školy, dokonca i do „šenku“. Jednoducho, bicykle sú pre Piešťancov ako voda pre plavcov.
Tí, čo tu žijeme dlhé roky a sadáme aj za volant automobilu, sme si už takpovediac zvykli na cestné manévre cyklistov, prechádzajúcich bez akéhokoľvek znamenia zo strany na stranu, hompáľajúcich sa s taškami a iným nakúpeným tovarom či naskakujúcich na bicykel uprostred jazdného pruhu. Svoje vedia dokonca i chodci, ktorí sa jazdcom na chodníkoch miestami musia uhýnať.
Avšak zaujímavá situácia vládne aj na cyklotrase medzi Krajinským mostom a Lodenicou. Napriek tomu, že vyhradené pruhy sú veľmi jasne vyznačené a každý chodec, korčuliar či cyklista si hneď na začiatku môže pozrieť, ktorou časťou sa pre svoju bezpečnosť i bezpečnosť iných má pohybovať, na vale dominuje anarchia. Cyklisti zásadne namiesto spodného chodníka, ktorý majú len a len sami pre seba, jazdia vrchom. Spolu s korčuliarmi kľučkujú pomedzi chodcov, ktorí nevedia, či sa držať ľavého, pre nich vyhradeného pruhu, alebo majú ísť po pravej strane, ako sa v slušnej spoločnosti patrí.
Ak by tichá tolerancia prichádzala zo všetkých strán, nič zásadné by sa vlastne nedialo a nikoho by táto anarchia nepobúrila. Avšak skúste si predstaviť, že tempom kilometer za hodinu venčíte psíka, kráčate presne tadiaľ, kadiaľ vás značky smerujú a vtom na vás zozadu kričí cyklista „Pozóóór!“. Môže sa vám dokonca stať, že už za tmy prechádzate z bodu A do bodu B v pruhu pre chodcov a zrazu sa pred vami zjaví neosvetlený cyklista a za jazdy vám ešte vynadá, „prečo preboha“ nemáte nejaké svetlo.
V tej chvíli premýšľate, ako sa vyhnúť týmto nepríjemným poznámkam a užiť si prechádzku bez zbytočného reptania ostatných. Pôjdem spodkom? Nie. Tam mi vynadá nejaký cyklista, čo tam robím, alebo dobehne cudzí neuviazaný pes a zaútočí na toho môjho. Pôjdem vrchom? Tam zasa hrozia vyššie spomínané scenáre. Ale nie je ten pekný chodník popri Váhu pre všetkých?
Možno záleží len na prístupe. Môže sa totiž reálne stať i to, že vo večerných hodinách ide oproti vám cyklista v reflexnej veste s prilbou na hlave a osvetlením vpredu i vzadu. Na vašej úrovni pekne spomalí, aby vás neohrozil, v angličtine vám popraje príjemný večer a pokračuje v jazde ďalej. Tak azda stačí len trochu tolerovať aj ostatných.
Smutné je, že príjemné pocity z takého stretnutia rýchlo vymiznú hneď ďalšie ráno. Keď sa vám zrazu naskytne pohľad, ako po hornej strane valu vrčí motorkár, skútrista alebo „babeťák“ a bez akejkoľvek sebareflexie sa jednoducho vezie, poviete si, niekde sa asi stala chyba…
