Písal sa rok 1957 a na Slovensku sa zoskupila partia nadšencov campingu a caravaningu. O tridsať rokov nato sa aj v Piešťanoch začala formovať skvelá partia ľudí z bývalej Tesly a Slovenskej akadémie vied, ktorí prepadli vôni diaľav, mototurizmu a stanovačkám. Pochodili azda všetky známe i menej známe destinácie. Pohromade si užívali dovolenky aj so svojimi deťmi. Prednedávnom pri príležitosti osláv 60. výročia campingu a caravaningu udelila slovenská asociácia tohto dobrodružného cestovania zlaté medaily aj piešťanským členom.
Medzi nimi bol i stredoškolský učiteľ Ľubomír Tuchscher, bývalý akademik a dobrý parťák na dovolenky. Aké to bolo, porozprával čitateľom Piešťanského týždňa.
► Od ktorého roku a prečo ste sa začali venovať motocestovaniu?
Pred tridsiatimi tromi rokmi sa dalo dokopy asi päť-šesť rodín z Tesly a ja zo Slovenskej akadémie vied, vtedy ešte turisti, a práve takto akosi, v polovici júna, sme sa vybrali na náš prvý mototuristický výlet do Maďarska. Mali sme tri stany, a tak aj dve rodiny museli prenocovať pod jedným stanom. Náš prvý cieľ bol Miškolc, ale keďže celú noc pršalo, nafukovačky a karimatky, na ktorých sme spali, nám v stanoch plávali. Po dvoch nociach sme stany zbalili a presunuli sa do Egru. Tam sme objavili termálne bazény, ktoré sa veľmi páčili našim deťom. Takže náš čas caravaningu sa začal od júna roku 1984 a bolo to hlavne kvôli deťom. Všetci sme mali po dve deti, približne v rovnakom veku, od štyroch do osem rokov. Chceli sme vypadnúť z činžiakových bytov, spoznávať nové kraje a utužovať rodiny. Ľubomír Tuchscher získal
► Koho ste brávali na dovolenky a kde smerovali vaše cesty?
Na dovolenky a akcie mototuristiky sme brali svoje rodiny. Spolu sme pochodili úplne celé Slovensko, ale aj Česko, viackrát sme boli v Maďarsku, Chorvátsku a v Poľsku. Dodnes spomíname na Španielsko, na Malorku, Grécko, Bulharsko, Nemecko či Rakúsko. Bolo toho naozaj veľmi veľa a na všetky miesta stále spomíname v dobrom. Mototuristických akcií bolo veľa. Spomeniem aspoň Zlatý dukát, Interrallye, Rallye campingu a caravaningu, Zraz SNP, Dunajská camping rallye (DCR), Rallye FICC, O pohár oslobodenia Bratislavy, Zimné rallye, Európa rallye, Adria rallye, Dahlie rallye, Malokarpatský zraz a mnoho ďalších.
► Chodili ste spolu viaceré rodiny? Ako sa to organizovávalo?
Z turistického oddielu Telovýchovnej jednoty Tesla Piešťany sa odčlenili mototuristi, ktorí organizovali a organizujú viaceré akcie. Asi najobľúbenejšia bola Rallye Buď-fit. Každý rok v decembri, okolo Mikuláša, mávame výročnú členskú schôdzu, kde si volíme prezidenta a štvorčlenný výbor. Tam zostavujeme plán činnosti na nasledujúci rok. Aktuálne som prezidentom klubu ja. medailu za kemping.
► Ktoré piešťanské a iné regionálne rodiny sú vašimi parťákmi v campingu či caravaningu?
Začnem zakladajúcimi rodinami asi podľa abecedy: Beleščákovci, Hromádkovci, Nahálkovci a Tuchscherovci. Postupne sa k nám pridali Koprnovci, Kubicovci, Macánkovci, Matúšovci, Mišurovci, Vlnkovci, ale aj Mokošovci z Veľkého Orvišťa, Valovičovci a Boďovci z Ratnoviec, Vaštíkovci z Bratislavy. Ak som na niekoho zabudol, ospravedlňujem sa.
► Starať sa o karavan je fuška, zakaždým sa musí na leto „oživiť“, na zimu „uspať“. Ako k tomu pristupujete vy, čo je najdôležitejšie?
Ja karavan nemám, som kempista. Vlastním stan, ale aj tak už teraz radšej ideme do chatky alebo do hotela. Ale máme v klube aj zopár karavanov. Na ostatnom 48. Národnom zraze v Campingu Belá – Nižné Kamence, ktorý sa konal od 9. do 11. júna, sme boli s manželkou ubytovaní v chatke a dve naše posádky v karavanoch. Na tomto zraze bolo takmer 130 posádok nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech, Poľska, Maďarska. A ešte k otázke, o karavan sa naozaj treba veľmi starať.
► Za akých okolností a kto vám dal medailu i diplom a ako to vnímate?
Pamätnú medailu pri príležitosti 60 rokov campingu a caravaningu na Slovensku mi udelila Slovenská asociácia campingu a caravaningu za zásluhy a prínos v tejto oblasti. Toto ocenenie si veľmi vážim a som naň hrdý, preto som sa ním pochválil aj na Facebooku. Za tých veľa rokov som prežil s rodinou a známymi naozaj veľmi veľa. Boli roky, že sme chodili na akcie každé dva-tri týždne. Keď sme boli dva týždne doma, deti sa pýtali, kedy už pôjdeme. Trvalo by mi veľmi dlho vypisovať zážitky z našich akcií. Na prvomájovej túre pri barlolámačovi nesmel chýbať nik z aktívnych členov klubu.
► Aké iné záľuby vás sprevádzajú životom?
Okrem turistiky ma veľmi baví bowling, ktorému sa venujem asi osem-deväť rokov. Ešte stále učím na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej, tiež vediem krúžok bowlingu. Musím sa pochváliť, že sme sa v turnaji O pohár primátora niekoľkokrát umiestnili na druhom, respektíve treťom mieste. Rád si prečítam dobrú knižku a často ma vidieť na kultúrnych podujatiach v Dome umenia alebo v kine.
► Nie je tajomstvom, že vás okrem iného fascinujú aj obnoviteľné zdroje energií.
Z odborného hľadiska sa venujem hlavne obnoviteľným zdrojom energie. Fascinuje ma Slnko a jeho obrovská energia. Veľa úspechov som so svojimi žiakmi dosiahol na krajskom, celoslovenskom, ale i medzinárodnom kole ENERSOL. Aj to by bolo na samostatné veľmi dlhé rozprávanie. Úspechy sme dosahovali aj v súťažiach organizovaných firmou SE-ENEL (Young Energy, Play Energy), ktoré sa však na Slovensku akosi prestali organizovať. Sedem rokov našu školu zapájam do celoeurópskej kampane Európske solárne dni. Napokon, ale nie nakoniec, radosť mám zo svojich štyroch vnúčat, ktorým sa podľa možností snažím venovať svoj voľný čas. Mám ich veľmi rád a robia mi len radosť.
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 27, ktoré je v predaji od 11. júla.
