Výskyt vtáčej chrípky hrozí aj kúpeľnému Mestu
Kým donedávna sme o vtáčej chrípke počuli len ako o niečom vzdialenom až exotickom, súčasné udalosti preukazujú, že sa toto nebezpečné infekčné ochorenie dostalo už do tesnej blízkosti Piešťan. V len niekoľko desiatok kilometrov vzdialenej Hornej Krupej v uplynulom týždni likvidovali chov nakazenej domácej hydiny. Keďže medzi najhlavnejších podozrivých z prenosu vírusu patrí vodné vtáctvo, jeho veľký výskyt na nábreží Váhu vytvára aj veľké riziko nákazy práve na území kúpeľného mesta.
Potom, ako sa objavili ohniská nákazy na východnom Slovensku, bol v uplynulých týždňoch výskyt vírusu vtáčej chrípky zaznamenaný i na Žitnom ostrove, ale aj v neďalekej Hornej Krupej. Podľa slov veterinárneho inšpektora Jána Šišku z oblastnej veterinárnej správy v Trnave, najcitlivejšia kategória operencov na tento vírus je hrabavé alebo vodné vtáctvo.
Vo voľnej prírode hrabavú hydinu predstavujú napríklad bažanty či prepelice. Pre Piešťany je však najväčším možným zdrojom nákazy migrujúce divoko žijúce vodné vtáctvo, ktorého je i v centre mesta veľké množstvo, a jeho kŕmenie patrí medzi miestne atrakcie.
Infikované vtáky vírus vylučujú slinami, nosovými sekrétmi, ale aj fekáliami. Väčšina prípadov infekcie vírusom vtáčej chrípky typu A (H5N1) u ľudí vznikla ako následok priameho kontaktu s infikovaným operencom alebo s kontaminovaným prostredím. Preto i pre obyvateľov kúpeľného mesta je v tomto období na mieste zvýšená opatrnosť pri pohybe v častiach, kde sa vodné vtáctvo zdržuje vo väčšej miere, ako je nábrežie Váhu či Sĺňava.
Pre chovateľov hydiny v okolitých obciach to podľa odporúčania veterinára J. Šišku znamená zabezpečiť svoju hydinu tak, aby sa k potrave, čo konzumuje, nemohol dostať žiaden voľne žijúci operenec, ktorý by prostredníctvom kontaktu s touto potravou či svojimi exkrementmi mohol domáci chov nakaziť. Hydinu by si chovatelia mali zabezpečiť v chránených chovoch bez možnosti kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom.
Hlavnými klinickými príznakmi vtáčej chrípky je u zvierat strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva, postihnuté jedince sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá znáška. Objavujú sa aj respiračné príznaky, ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy hlavy, viečok, výtok z nosových otvorov. Príznakom ochorenia sú hnačky, ale i poruchy nervového systému, a to kŕče, poruchy pohybu, strata plachosti.
K ústupu rizika šírenia nákazy by podľa veterinára mohol pomôcť aj väčší počet slnečných dní, nakoľko ultrafialové žiarenie, ktoré slnečné svetlo obsahuje, vírus zabíja.
Dovtedy však veterinár odporúča vyhýbať sa miestam, kde sa voľne žijúce vodné vtáctvo vyskytuje, a v prípade nálezu uhynutých zvierat miesto ohlásiť oblastnej veterinárnej správe. V žiadnom prípade s uhynutým vtáctvom nemanipulovať ani sa ho nedotýkať.
Na Slovensku úmrtia ľudí v dôsledky nákazy vírusom H5N1 zatiaľ zaznamenané neboli, no v iných častiach sveta si už svoje obete našiel. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie je úmrtnosť ľudí nakazených vírusom vtáčej chrípky viac ako päťdesiatpercentná. Počas epidémie tohto ochorenia vo Vietname bola úmrtnosť dokonca až osemdesiatpercentná.
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 3, ktoré je v predaji od 24. januára.
