Ostrovčanka Lucia Cíbiková medzi najlepšími cukrármi sveta!

► Ste rodená Ostrovčanka?
Nie, pochádzam z Nového Mesta nad Váhom, v Ostrove bývam asi trinásť rokov.

► Ako ste sa dostali k cukrárčine?
Vždy ma bavilo piecť. Takmer každý víkend som skúšala zákusky. Kamarátkina dcéra mala narodeniny. Rozhodla som sa jej upiecť a nazdobiť tortu. To bol moment, keď som zistila, že modelovanie a zdobenie torty je to, čo ma baví a napĺňa. Sviatky, narodeniny a rodinné udalosti sa nezaobišli bez mojich tort.

► Odkiaľ ste čerpali informácie?
Časopisy, internet. Hľadala som postupy, ktoré som si prispôsobovala podľa seba. Skúšala som nové techniky, chute.

► Zaznamenávate pri svojom zdokonaľovaní aj vyvíjanie trendov?
Áno, samozrejme, aj torty podliehajú trendom. V súčasnosti je dopyt po tzv. „nahých“ tortách (naked) s čerstvým ovocím, živými kvetmi a makrónkami. Moja srdcová záležitosť je však práca s fondánom.

► Čo najčastejšie vytvárate?
Najmä svadobné a detské torty. Pri svadobných rada robím kvety a čipky, pri detských dokážem plne realizovať svoju kreativitu a zručnosť na postavičkách.

► Ako dlho trvá vymodelovať takú kvetinku?
Kvetov som spravila naozaj veľa, robia sa po jednotlivých lupeňoch. Teraz to ide pomerne rýchlo, začiatky boli časovo zdĺhavé. Postavičky sú náročnejšie. Naposledy som vytvárala postavu deduška, čo mi zabralo asi desať-jedenásť hodín.

► Vyrobiť celú tortu potom musí trvať veľmi dlho…
Začína to pečením korpusov, prípravou krémov, plnením, orezávaním, poťahovaním, zdobením. Je to práca približne na dva dni. Zložitejšie zdobenie je potrebné si pripraviť aj pár dní vopred.

► Aké plnky sú najviac obľúbené?
Najviac chutia odľahčené ovocné, čokoládové, často aj zdravšie. Dávam kombináciu dvoch plniek, najobľúbenejšia je malina – jogurt a parížsky krém – mandarínková.

► Čo na túto vašu záľubu hovoria najbližší?
Podporujú ma, i keď niekedy je to náročné, hlavne pre môjho partnera (smiech). Je mi veľkou oporou, pomáha mi s technickými vecami, keď si neviem dať rady.

► Aké tortové „naj“ ste už vyrobili?
Najväčšia bola štvorposchodová. No nepovedala som nie ani pri takých najväčších výzvach, ako bolo napríklad vytvoriť tortu v podobe brokolice, značkovej kabelky s doplnkami, hlavy koňa, hada, teraz najnovšie kolotoča.

► Kde takéto tortové diela uskladňujete?
Musím prispôsobovať tortu veľkosti chladničky. Torty mám vždy umiestnené zvlášť, v samostatnej chladničke.

► Kedy ste sa po prvý raz rozhodli ísť súťažiť?
Začala som sa o torty viac zaujímať, navštevovať cukrárske fóra. Tam som sa asi pred tromi rokmi dozvedela, že sa konajú cukrárske súťaže. Prvá, na ktorú som sa prihlásila, bola celoslovenská v Trenčíne. V konkurencii amatérok aj profesionálok som sa umiestnila na treťom mieste a to ma povzbudilo.

► Ako ste pokračovali?
V ten istý rok som sa prihlásila na súťaž v Piešťanoch. Tam som získala cenu redakcie časopisu, ktorý súťaž organizoval. Minulý rok som už obe súťaže vyhrala. Zúčastnila som sa na prestížnej súťaži v Prahe, kde som sa umiestnila na šiestom mieste. Cukrársky festival v Jihlave bol pre mňa výzva. Vzhľadom na to, že táto súťaž bola podstatne náročnejšia ako tie, na ktorých som sa doposiaľ zúčastnila, prihlásila som sa v posledný termín podania prihlášok a vyšlo to. Vyhrala som.

► Čo ste v Jihlave museli absolvovať?
Bolo to úplne niečo iné ako doteraz. Predtým sme museli priniesť len maketu vyzdobenú na tému, ktorú vopred organizátori zadali. V Jihlave som okrem makety mala priniesť aj dve menšie jedlé torty, z ktorých jedna bola na ochutnávku pre porotcov a druhú som mala na mieste v časovom limite štyri hodiny vyzdobiť v technikách, ktoré som použila na makete. Bolo to pre mňa náročné na psychiku. Stále okolo nás chodili ľudia, pozerali na prácu našich rúk. Prvú hodinu som mala trému, ktorá, našťastie, zo mňa opadla, a mohla som sa naplno venovať zdobeniu. Porotcovia z rôznych krajín chodili priebežne okolo nás a hodnotili veľa kritérií. Napokon pred nich musel každý zo súťažiacich priniesť svoju tortu, nakrájať, odprezentovať a zodpovedať ich otázky. Chuť bola jedným z kritérií. Medzi skúsenými cukrármi to bolo ťažké, ale bola to aj veľká skúsenosť pre mňa a môj tím.

► Aký motív ste vytvárali?
Téma bola 700 rokov Karla IV., čo v Českej republike veľmi rezonuje. O Karlovi IV. som si veľa naštudovala. Rozhodla som sa do torty zakomponovať veci, ktoré ho najviac vystihovali, ako Karlov most, korunovačné klenoty a, samozrejme, chcela som tam zobraziť aj samotného Karla IV. Na spodnú časť torty som urobila volány, pripomínajúce nazberanú látku alebo ťažký záves zodpovedajúci tej dobe. Nad námetom som premýšľala dlhšie, na torte som začala pracovať v týždeň súťaže a zabralo mi to desiatky hodín. Najviac som bola spokojná s postavou Karla IV.

► Napokon ste vyhrali…
Áno, ale ešte stále si to neuvedomujem naplno. Môj tajný sen pred súťažou bol dostať sa na prestížnu výstavu do Milána. Sen sa mi splnil…

► Čo presne bude nasledovať?
Mám necelý, ale náročný rok, kým pocestujem do Milána. Je to prestížne svetové finále, kde bude 20 najlepších cukrárov z piatich kontinentov. Počas tohto obdobia ma čakajú prípravné kurzy, množstvo práce a školenia, ktoré sa väčšinou konajú v Brne, Prahe a vo Viedni. Mojím koučom – školiteľom bude známy slovenský cukrár Peter Sipos, s ktorým sa budem pripravovať na finále. Môžem sa obrátiť na profesionála so všetkými otázkami.

► Už poznáte tému?
Témou je Káva a čokoláda z umeleckého pohľadu. Premýšľam nad tým, ktorým smerom sa vydať. Nemusí tam byť zrnko kávy alebo tablička čokolády, určite pôjde o originalitu, precíznosť práce, použité techniky, chuť a veľa iných kritérií.

► Opäť treba priniesť maketu?
Áno, samozrejme, maketa torty nesmie chýbať. Priamo na mieste budeme musieť pripraviť aj krémy, naplniť a vyzdobiť torty. Na výzdobu tort musia byť použité rovnaké techniky ako na makete. Tie bude ochutnávať a hodnotiť odborná porota.

► Máte pred týmto finále stres?
Zatiaľ nie, príde asi až potom. Bude to náročné, reprezentujem Slovensko. Urobím maximum. Teším sa na ohromný zážitok. Účasť na takomto podujatí je prestíž.

► Čo by mali mať ľudia v sebe, aby sa stali úspešnými?
Stále sa nepovažujem za profesionála. Je za tým však veľa práce, úsilia, učenia, času. Preto by mali mať odhodlanie. Netreba sa vzdávať, keď niečo nevychádza. Určite potrebujú aj dávku talentu.

► Človek, ktorý je cukrárom, asi musí byť aj trpezlivý…
Áno. Ako každá profesia, ktorú chce človek robiť naplno, si vyžaduje trpezlivosť . Je pravda, že aj ja mám toho niekedy dosť, ale výsledok v podobe vyzdobenej torty mi opäť dodá chuť k ďalšej práci. Asi je to môj osud. Už onedlho otvárame cukrársku výrobu, čo bude veľmi náročné, ale sny si treba plniť, hlavne keď je práca koníčkom a potešením.

Dočítate sa v dvojčísle Piešťanského týždňa, ktoré je v predaji od 20. decembra.