Letisko môžu zachrániť peniaze od štátu a ukončenie škriepok

„Nateraz je veľmi dôležité, že sme v tejto časti poslaneckého prieskumu zistili najmä to, že dvaja akcionári sú rozhádaní medzi sebou,“ povedal po skončení rokovania poslancov spolu so zástupcami dvoch akcionárov letiskovej spoločnosti.

Kúpeľné mesto na tomto poslaneckom prieskume zastupoval primátor Miloš Tamajka a obaja viceprimátori Michal Hynek a Tomáš Hudcovič. Za poslancov národnej rady mali hlavné slovo J. Viskupič a Boris Kollár (Sme Rodina). Letiskovú spoločnosť zastupoval jej výkonný riaditeľ František Varga a člen predstavenstva Juraj Štaffa.

Na samotné rokovanie novinári prístup nemali, ale vďaka na sociálnej sieti nahrávanému záznamu z tohto stretnutia od jedného zo zúčastnených poslancov je možné po zhliadnutí záznamu konštatovať nasledujúce skutočnosti.

Letisko v šachu drží 100-tisícová pohľadávka

Podľa slov poslanca B. Kollára je nepredstaviteľné, že 100-tisícová pohľadávka na odmenách niekdajších zástupcov štátu v letiskovej spoločnosti drží akcionárov letiska doslovne v šachu. O tejto dlžobe pred časom ako oprávnenom nároku rozhodol súd, momentálne je zatiaľ ešte snaha letiskovej spoločnosti o odklad platnosti rozhodnutia formou odvolania sa voči rozsudku, no podľa slov F. Vargu je to len otázka pár týždňov, keď bude rozsudok potvrdený a títo dvaja veritelia môžu na základe rozsudku uvrhnúť letisko do konkurzu.
Ako hlavnú príčinu rozporov však poslanci konštatovali najmä rozdiel v názoroch Piešťan a vyššieho územného celku v tom, ako ďalej s letiskom pokračovať. Kým TTSK hľadá jedného, a to strategického partnera, ktorý by sa vstupom svojich finančných prostriedkov stal väčšinovým akcionárom, tak v tomto pléne po prvý raz verejne zaznel názor zástupcov Piešťan, že mesto by uvítalo radšej menších, ale viacero investorov.

Podľa Tamajku letisko by nemali riadiť politici

Od primátora Tamajku zaznela požiadavka, že letiskovú spoločnosť majú riadiť odborníci, nie politici. Ako úprimne svoje slová myslel, je ťažko povedať, keďže jedným z dvoch piešťanských nominantov do riadiacich orgánov spoločnosti je viceprimátor M. Hynek.

Zrejme Tamajka za Hynekovu odbornú kvalifikáciu pre riadenie letiska v účtovnej hodnote 24 miliónov eur považuje jeho vzdelanie s vysokoškolským diplomom politológa, prípadne prax asistenta exposlanca národnej rady za stranu Smer, Andreja Kolesíka, alebo za odbornú spôsobilosť na túto funkciu považuje Hynekovu kariéru spolumajiteľa firmy na výrobu falšovaných vysokoškolských diplomových prác.

Lebo potom Hynekova kariéra bola už len v podobe dvojnásobného mestského poslanca čisto politická a za dve volebné obdobia dokonca stihol vystriedať tri politické tričká. Prvýkrát sedel v piešťanskom zastupiteľstve za stranu Smer. Pred voľbami z nej vystúpil a chvíľu obliekal tričko „nezávislé“, po zvolení za mestského poslanca pred voľbami do národnej rady ho však vymenil za politický „mundúr“ strany B. Kollára.

Druhý z nominantov kúpeľného mesta je osoba novinárom, ale i ostatným akcionárom doposiaľ neznáma. Podľa našich informácií je to nominant T. Hudcoviča. Tak sa azda dočkáme, že jeho odbornú spôsobilosť na výkon takejto dôležitej funkcie Hudcovič predstaví aspoň piešťanským poslancom, aby mali možnosť posúdiť, či naozaj ide o takého excelentného odborníka na leteckú prevádzku, pre ktorého nomináciu sa muselo Mesto Piešťany s väčšinovým akcionárom rozvadiť.

Odmeny vyplácať, len ak letisko na ne zarobí

Ďalšia z požiadaviek Tamajku znela, že odborníci, teda nie politici, budú letisko riadiť a do doby, kým nezačne byť v zisku, ostanú bez odmien. Teda pracovať majú zadarmo. A vzápätí sa nechal druhý piešťanský viceprimátor T. Hudcovič počuť, že majú jasno v tom, že letisko nikdy nebude ziskové, ale nimi navrhovanými opatreniami by dokázalo v akej-takej kondícii, na spôsob zisk rovná sa prevádzkové náklady, prežívať do lepších časov.

Potom tu však niečo v požiadavkách vedenia radnice nesedí. Ak súčasná mesačná odmena predsedu predstavenstva je stanovená na 500 eur v hrubom, člena predstavenstva na 332 eur, tak z toho vyplýva, že predseda predstavenstva má nárok na výplatu o 75 eur väčšiu, ako je stanovená minimálna mzda. Člen predstavenstva úroveň minimálnej mzdy ani nedosahuje a členovia dozornej rady so 100 eurami a menej majú tak akurát na autobus, aby na jej rokovania docestovali.

Takáto odmena je možno zaujímavá na prilepšenie zárobku z daní platených politikov, jej hýbaním obomi smermi na základe hospodárskych výsledkov letiska je to pre nich určite aj motivačné. No za tieto peniaze bude trio Tamajka, Hynek, Hudcovič asi len ťažko hľadať namiesto politikov či politických nominantov špičkových odborníkov v oblasti leteckej dopravy, prípadne krízových manažérov, ktorých podľa tvrdení radničného tria letisko tak súrne potrebuje.

Jedine, že by sa za týchto odborníkov považovali oni sami a ich platy na piešťanskej radnici, ktoré niekoľko násobne presahujú úroveň životného minima, by im postačili.

Ale v prípade, ak by mal platiť nimi presadzovaný názor, že odborníci majú prísť do vedenia letiska namiesto politikov a robiť to zadarmo, tak sú takéto vyhlásenia vedenia radnice evidentne len populistické predvolebné heslá.

Štát má možnosti, ako letisko zachrániť

Situácia okolo letiska sa začala hýbať aj iným, nielen likvidačným smerom. Po dvoch rokoch, odkedy u vedenia radnice trnavský župan Tibor Mikuš hľadá podporu, sa konečne rozhýbali. Na poslednom mestskom zastupiteľstve síce zmietli zo stola všeobecne záväzné nariadenie mesta, ktorého aplikáciou by mesto letisku finančne uľavilo s platením dane z nehnuteľnosti. Z dôvodu neplatenia tejto dane už niekoľko rokov je letisko aj s nedávno vyrubeným penále z omeškania najväčším dlžníkom práve voči kúpeľnému mestu.

Na stránkach radnice sa však tento materiál po mesiaci opäť objavil pripravený na schválenie na decembrovom zastupiteľstve. Ak nariadenie poslanci schvália, stavby spojené s dopravnou infraštruktúrou budú od dane z nehnuteľnosti oslobodené. To pre letiskovú spoločnosť znamená úsporu zhruba 50-tisíc eur ročne.

Ďalej Tamajka počas poslaneckého prieskumu pred členmi komisie deklaroval i ochotu riešiť umorenie dlhu v hodnote zhruba 600-tisíc, ktorou je za neplatenie daní letisková spoločnosť mestu dlžná. Ak s takýmto, ale už konkrétnym návrhom, ako to urobiť, príde Tamajka na mimoriadne valné zhromaždenie, mohol by to byť ten ústretový krok, ktorý od neho očakávajú aj zvyšní akcionári.

Z úst poslanca B. Kollára však zaznel názor, že nehlasovať za likvidáciu letiska na valnom zhromaždení je len krok „A“, vzápätí za ním však musí nasledovať aj krok „B“. To znamená jasne deklarovať, ako zlikvidovať súčasnú platobnú neschopnosť, čo znamená získať odpoveď na otázku, kde získať okamžitú finančnú hotovosť, ale takmer súčasne je na rade aj krok „C“ – povedať si ako s letiskom ďalej. Nakoľko len okamžité naliatie hotovosti na likvidáciu súčasnej platobnej neschopnosti by znamenalo iba to, že obdobná situácia ako dnes je o pár mesiacov späť.

Z radov členov poslancov národnej rady však neoficiálne prenikla i nová, pre záchranu letiska najpozitívnejšia informácia. Podľa nej minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpád Érsek, ako zástupca akcionára za štát, má v pláne na valnom zhromaždení vstúpiť do sporu dvoch rozhádaných akcionárov ako mediátor, spory utlmiť, navrhnúť, ako vyriešiť okamžitú platobnú neschopnosť letiska, a načrtnúť, ako pokračovať ďalej tak, aby letisko v Piešťanoch ostalo, plnilo svoju funkciu a neukončilo 90-ročnú históriu leteckej prevádzky.

V prípade, ak sa na podmienkach riešenia dohodnú všetky strany, údajne je pripravený za likvidáciu letiska nehlasovať.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 48, ktoré je v predaji od 29. novembra.