Kolonádový most sa rozpadá, kompetentní sa o to nezaujímajú

Takýto žalostný stav jednej z dominánt kúpeľného mesta je možné vidieť v turistami najnavštevovanejšej časti Piešťan. Už roky sa na radnici nehovorí o ničom inom, len o podpore návštevnosti a naštartovaní turizmu. Vyčleňujú sa finančné prostriedky do združenia na podporu cestovného ruchu s názvom Rezort Piešťany. Mesto a jeho organizácie navštevujú výstavy zamerané na turizmus, tlačia sa pútače a brožúry a snažia sa vo svete očariť tým, čo v Piešťanoch máme.

No realita je už pomaly na míle vzdialená tomu, čo Piešťany ponúkajú na pestrofarebných obrázkoch a v reklamných brožúrkach. Z odkazu Winterovcov Piešťanom už takmer nič vo vlastníctve neostalo. O vplyv v kúpeľoch prišlo mesto v divokých privatizačných časoch v deväťdesiatych rokoch. Do rakvy letiska s 90-ročnou históriou súčasné vedenie radnice zatĺka posledný klinec a národná kultúrna pamiatka a dominanta, ktorá nechýba na žiadnej fotke návštevníka, čo do mesta zavíta, je pred kolapsom.

Presakujúca voda cez teleso mosta vytvorila pod ním „úchvatnú“ kvapľovú výzdobu, na povrchu sa rozpadáva dlažba, zábradlie namiesto modrej farby naberá odtieň prírodne hrdzavý. Na strane mosta od kúpeľov obchodné prevádzky zívajú prázdnotou a svojím vzhľadom tragédiu tohto objektu už len dokresľujú.

A tak sme chceli na radnici zistiť, aké má plány s tým posledným, čo jej z dedičstva po Winterovcoch v majetku zostalo. Chceli sme vedieť, či vôbec súčasné vedenie mesta má zámer niečo urobiť s touto pomaly sa rozpadávajúcou dominantou. Chceli sme sa dozvedieť, prečo sú obchodíky na kúpeľnej strane opustené a prečo sú v takom ošarpanom stave. Radnica však na naše otázky neodpovedá.

Obnovu mosta pripravovalo ešte predchádzajúce vedenie mesta začiatkom roka 2014. Oprava sa mala týkať mostovky, ošetrenia zvetraných omietok, zrekonštruovania chodníkov, cesty, sklených výplní a izolácie. Vymeniť chceli i strechu. Aj priestory na oboch brehoch Váhu sa mali využívať inak. V jednom projekt počítal s informáciami, toaletami, priestorom na propagáciu a organizovanie menších podujatí, koncertov a prezentácií. Druhý priestor mal slúžiť ako galéria a výstavný priestor. Lavičky mal nahradiť pitný pavilón. Plánovaný projekt však stroskotal na neúspechu pri žiadaní o európske prostriedky. A odvtedy je okolo mosta a jeho možnej rekonštrukcie ticho. Uskutočnilo sa len zopár kozmetických úprav takmer svojpomocne od pracovníkov Služieb mesta Piešťany.

S myšlienkou vytvoriť most prišiel Ľudovít Winter. Spodnú časť projektoval švajčiarsky inžinier Schwartz, vrchnú nadstavbu Emil Belluš. Pri vstupe na most je socha barlolámača od významného slovenského sochára Roberta Kühmayera. V roku dokončenia boli na moste umiestnené lepty do skla „PIESNE DETVY“ a „NA SALAŠI“ podľa návrhu akademického maliara Martina Benku, ktoré vyleptali v pražskej ryteckej umeleckej škole. Lepty zachránil pred skazou v roku 1945 technický vedúci kúpeľov Filip Hanic v ohrození vlastného života. Spätne boli inštalované pri rekonštrukcii mosta v roku 1956. V súčasnosti sú nahradené kópiami z dôvodu obáv pred vandalizmom.

Nápisy na priečeliach navrhol vtedajší archivár Krajinského úradu v Bratislave, historik Daniel Rapant. Zo strany od mesta je to SALUBERRIMAE PISTINIENSIS THERMAE (Najuzdravujúcejšie piešťanské kúpele), ide o názov latinskej básne z roku 1642 napísanej Adamom Trajanom. Zo strany Kúpeľného ostrova je to SURGE ET AMBULA (Vstaň a choď), pochádza z evanjelia podľa Matúša (Matúš 9, šiesty verš), v ktorom Ježiš uzdravuje ochrnutého. Symbolizuje uzdravujúcu silu kúpeľov. Dňa 2. apríla 1945 o 7. hodine rannej most zničili ustupujúce nemecké vojská, opravili ho o 11 rokov neskôr.

Most je tiež východiskovým bodom žltej turistickej značkovanej trasy, dvoch modrých a jednej zelenej.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 47, ktoré je v predaji od 22. novembra.