Rezbárčine sa nevyučil, a predsa ho živí
Rezbár Juraj Roman z Dolného Lopašova má 38 rokov. Ak si odráta šestnásť, vyjde mu cifra 22. Približne v tomto veku vzal do ruky dláto, lipové drevo a objavil v sebe fortieľ, ktorý pochytil od svojho strýka Jána Romana z Čadce. Ten podobne ako neskôr jeho synovec vyrába drobné i väčšie tácne či vešiaky alebo rámy na obrazy a zrkadlá. Všetky predmety sú s umeleckou rezbárskou prízdobou. Juraj je poľovník, a tak si svoje najvzácnejšie trofeje vešia na vlastnoručne vyrobené stojany. Záujem o ne prejavili mnohí vyznávači svätohubertskej tradície.
„Je to práca ako každá iná. Rezbárstvom sa živím naplno už štyri roky. Za ten čas som vytvoril množstvo vešiakov, zrkadiel, obrazov i všelijakých vyrezávaných podložiek,“ povedal nám J. Roman, ktorého pôvodné povolanie je elektromechanik. Jeho príbytok, ktorý susedí s bývalým mlynom, zdobia okrem trofejí zvierat i vkusný drevený kríž zavesený pri dverách či nádherný vyrezávaný podnos pod set pozostávajúci zo štamperlíkov. „Chce to len chuť a trpezlivosť. Veľkú trpezlivosť, s drevom sa totiž treba pohrať. Najskôr si vykreslím motívy a potom vyrezávam. Baví ma to,“ skonštatoval ľudový umelec.
Drevo si J. Roman kupuje väčšinou priamo z hôr, z píly či gátra. „Zatiaľ som so zháňaním lipového dreva nemal problém, na Slovensku je ho dosť,“ uviedol remeselník. Aby vošiel do svojej minidielne, musel zvládnuť niekoľko strmých schodov z jednej terasy dvora na druhú, vyššiu. Na nižšej terase dvora návštevníkov hneď na prvý pohľad zaujme pergola z guľatiny, ktorú vytvarovala sama príroda. Dômyselne ju tam však musel napasovať jej autor. Trámy pergoly sú zapustené do rozsiahlej skalky, ktorá má okrem okrasnej aj praktickú funkciu – drží svah nad domom. Z malých i väčších skál či kamienkov kaskádovito prevísajú skalničky a rôzne trvalky. Na čelnej stene je tam zabudovaný kozub. Všetko prírodné a pôsobivé ako tvorba tohto rezbára.
