Rozsudok za vraždu Vrbovčana ani po roku nepadol

Predvolaný svedok, Marekov kamarát Tomáš, bol zrejme posledný z jeho priateľov, ktorý Mareka videl živého. Stalo sa tak v osudnú noc z 10. na 11. septembra 2015, keď spolu s partiou sedeli v jednom z vrbovských reštauračných zariadení, kde po týždni plnom povinností išli spolu zrelaxovať a stráviť večer v kruhu ľudí, ktorí si navzájom rozumeli. Pri pive a v dobrej nálade si zahrali stolný futbal a pred polnocou sa rozhodli spoločné posedenie ukončiť a porozchádzať sa domov. Ako posledný s Marekom a jeho priateľkou ostal za stolom práve Tomáš. „Keď som odchádzal, obaja sa už obliekali a chystali sa tiež odísť. Ja som išiel popredu, aby som im doprial súkromie,“ opisoval pred súdom Marekov kamarát chvíle, keď ho naposledy videl živého.

Ako podnik opúšťal, pred východom stretol Reška so synom. „Osopil sa na mňa so slovami – podaj ruku môjmu bráškovi. Myslel tým svojho syna. Ja som sa veľmi bál, lebo bolo na ňom vidieť, že je opitý, tak som mu ruku podal. Vraj mám šťastie, že som tak urobil a mohol som následne odísť. Keď som z podniku vychádzal, už som len započul Reškov hlas, ako niekomu veľmi vulgárne nadáva. Myslel som si, že nadáva svojmu synovi, tak som tomu ďalej nevenoval pozornosť a odišiel som,“ opísal večerné udalosti Tomáš.

Ďalej Tomáš už len vysvetľoval, že sa s Marekom poznal roky, bol pokojnej povahy a nevie si predstaviť, ako by Marek mohol so svojou niečo vyše šesťdesiatkilovou hmotnosťou zaútočiť na svalnatého statného Reška. To totiž pred súdom tvrdil obžalovaný z vraždy. Snažil sa tým senát presvedčiť, že všetko je naopak, on bol obeťou útoku a spolu so synom sa len pred Marekom bránil.

Sudca pokračoval čítaním znaleckých posudkov, ktoré poukazovali na množstvo biologických stôp na odeve, rukách, ale i teniskách R. Reška. Stopy patrili zavraždenému Marekovi. Sudca mal k dispozícii i fotodokumentáciu Marekových zranení. Na to reagoval prokurátor s požiadavkou, aby bol ešte predvolaný súdny znalec, ktorý by osobne opísal, akým spôsobom Marek tieto poranenia utrpel.

A tak, i keď sa spočiatku zdalo, že na nasledujúcom pojednávaní si Reško za svoj čin už konečne vypočuje definitívny ortieľ, predvolaním súdneho znalca sa vyhlásenie rozsudku oddialilo minimálne ešte o jedno hlavné pojednávanie.

M. Kaluža prišiel o život po brutálnom útoku otca so synom na konci leta minulého roka. Podľa tvrdení súdnych znalcov z odboru lekárstva jeho viacpočetné zranenia boli smrteľné a nedokázala by mu život zachrániť ani okamžitá odborná zdravotná pomoc.

Na základe viacerých svedeckých výpovedí však bolo len otázkou času, kedy dvojica povestných násilníkov niekoho o život pripraví. Ako i na súde zaznelo, Reško starší mal za svoj vzor českého masového vraha a mladší z dvojice sa zas videl v slovenskom mafiánskom niekoľkonásobnom vrahovi, odsúdenom na doživotie, Mikulášovi Černákovi.

Reško má vo Vrbovom povesť, že si dôvod na zádrapky vždy vedel nájsť veľmi rýchlo. Jeho útoky na ľudí však vždy dopadli nanajvýš správnou pokutou, a to do výšky maximálne 60 eur. Aj táto skutočnosť medzi obyvateľmi mesta pod šikmou vežou vyvoláva množstvo otázok, či polícia v minulosti nemohla konať razantnejšie a dôslednejšie a v duchu ich hesla „pomáhať a chrániť“ okolnostiam, ktoré viedli až k Marekovej smrti, nemohli muži zákona už dopredu zabrániť.

Podľa našich informácií svoj ortieľ už pozná maloletý Reškov syn, ktorý bol rozhodnutím iného súdu umiestnený v reedukačnom zariadení. Na rozsudok senátu Okresného súdu v Trnave čaká starší z dvojice za mrežami leopoldovskej väznice. V prípade potvrdenia viny v nej môže pobudnúť najbližších dvadsaťpäť rokov. Sedí tak v rovnakej väznici, ako si v súčasnosti svoj doživotný trest odpykáva „veľký“ vzor jeho syna, M. Černák.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 44, ktoré je v predaji od 31. októbra.