Zmeny v starostlivosti o zeleň na cintorínoch

Piešťany patria medzi najzelenšie mestá na Slovensku. Kúpeľné mesto so svojím obrovským parkom, ku ktorému je nutné pripočítať Sady A. Kmeťa, stromoradia okolo ulíc, ale i sídliskovú zeleň v menších obytných zónach, vrátane toho najväčšieho sídliska Adam Trajan, sa naozaj dajú označiť ako mesto umiestnené uprostred stromov.

To však prináša aj množstvo starostlivosti o zelené srdce Piešťan. O to viac, že väčšina stromov v centre, ale i v mestskom parku má vek šesťdesiat až osemdesiat rokov. „Sídliská a okraje ciest nie sú les. Kmene uzamknuté v asfalte či betóne a koruny stromov zovreté okolitými domami sa v zdraví dožívajú podstatne kratšiu dobu ako v divokej prírode. Ak lipa niekde na voľnom priestranstve sa v zdraví dožije sto a viac rokov, uprostred ľudských obydlí je osemdesiat rokov jej limitná životnosť,“ vysvetľuje šéf strediska údržby zelene SMP Peter Tekula.

A práve vysoký vek stromovej zelene je vraj ten najväčší problém, ktorý v najbližších rokoch bude mesto musieť riešiť. „Stromy v blízkostí obydlí je potrebné často upravovať, orezávať haluze, tvarovať korunu. Pôsobia na ne i poveternostné podmienky, ako napríklad vietor, ktorý im poolamuje konáre. Voda namiesto ku koreňovému systému odteká z okolia stromu do kanalizácie, čiže trpia aj na nedostatok vlahy. A navyše so stromami je to rovnako ako s ľuďmi. Kým sme mladí, poranenia, ale i zlomeniny sa nám zahoja pomerne rýchlo. S pribúdajúcim vekom je to podstatne horšie až do stavu, keď sa zlomenina nemusí zahojiť vôbec,“ opisuje P. Tekula.

Piešťany v najbližších rokoch očakáva zásadná obmena jej veľmi starej zelenej ozdoby. „Najlepšie je, ak sa to deje postupne a plynulým spôsobom, čo si nezainteresovaný v podstate ani nevšimne. Staré by postupne nahrádzali mladé. To sa však za desiatky rokov zanedbalo, a tak niekto musí skôr či neskôr prijať rozhodnutie a s obmenou začať. I keď mi je jasné, že to bude zložité obyvateľom vysvetliť. Čakať však do doby, kým stromy nezačnú padať samy od seba, hádam nechceme. Voči materiálnym škodám spôsobených padnutým stromom či konárom sme síce poistení, ale prípadné ujmy na zdraví či nebodaj ľudské životy žiadna poistka neprinavráti,“ povedal nám šéf strediska zelene.

Ak k takémuto potrebnému rozhodnutiu konečne raz príde, obyvatelia si budú musieť dočasne zvyknúť na iný vzhľad mesta. Nakoľko strom je rastlina, ktorú jedna generácia vysadí, ale až nasledujúca si bude užívať jeho plnú krásu. To sa podľa P. Tekulu týka takmer všetkých mestských častí, v ktorých sa k revitalizácii zelene doposiaľ nepristúpilo, a tých je v Piešťanoch drvivá väčšina.

Práca strediska spočíva i v udržiavaní trávnatých plôch. S počtom pracovníkov, ktoré má toto stredisko k dispozícii, a najmä s väčšinou zastaranej techniky, sa do všetkých kútov mesta nedostanú častejšie ako raz za päť týždňov, aj to však je ovplyvnené poruchovosťou opotrebovaných kosačiek, ale i počasím. V priestoroch, ktoré sú najviac navštevované, sa snažia interval skrátiť na tri týždne. V tejto oblasti im svitá na lepšie časy, pretože nákupom nových výkonných kosačiek, ktorými sa snažia postupne obmeniť šestnásťročné stroje, sa intenzita kosenia môže podstatne skrátiť. „Kým so starými kosačkami pokosenie mestského parku trvá štyri až päť dní, s pomocou novej techniky sú to dva až tri. Je to v podstate polovica potrebného času a kosačky môžeme presunúť do inej časti mesta,“ vysvetľuje P. Tekula.

Najnovšie tomuto stredisku pribudla starostlivosť o mestské cintoríny. Od prvého septembra sa naplno pustili do ich revitalizácie a k tomuto kroku podľa slov riaditeľky SMP museli pristúpiť z dôvodu, že stredisku pietnych služieb dlhodobo chýbal odborník na zeleň. Výraznej zmeny vzhľadu sa dočkal cintorín na Bratislavskej ceste a v týchto dňoch pracovníci verejnej zelene naplno zabrali na cintoríne na Žilinskej ceste. Kompletnú úpravu pietnych miest chcú stihnúť do dušičkového víkendu na konci októbra a začiatku novembra tohto roka.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 42, ktoré je v predaji od 18. októbra.