Starajú sa o čistotu mesta aj vianočnú výzdobu

Väčšina obyvateľov si všimne prácu zamestnancov služieb mesta až v prípade, ak niečo nefunguje. Koľko je však za tým každodennej driny za podmienok, v ktorých sa od nich požaduje, a to doslovne „za málo peňazí hrozne veľa muziky“, nám vysvetlil vedúci strediska údržby P. Fiala.

V poslednom období najmä medzi mladými rodinami rezonuje stav detských ihrísk na území mesta. Celkovo ich je päťdesiattri, no len desať sa radí do kategórie postavených podľa najnovších noriem. To však neznamená, že by zvyšných osemdesiat percent bolo pre deti nebezpečných. „Tie boli postavené podľa noriem platných do roku 2010, podľa nich sa aj hodnotia. Kontrolou nezávislého revízneho technika je ale potvrdené, že všetky z hľadiska bezpečnosti spĺňajú náležité predpisy. Problematický je len skatepark na sídlisku Adam Trajan, ktorý na stupnici hodnotenia od 1 do 5 dostal známku štyri. Ale i to ešte nie je dôvod na jeho uzavretie. Potrebné je však odstrániť zistené nedostatky, aby sa technický stav naďalej nezhoršoval, ale vylepšil. Na odstránenie všetkých nedostatkov v technickom stave ihriskových komponentov zistených revíznym technikom potrebujeme päťtisíc eur,“ objasnil nám P. Fiala.

V súvislosti s detskými ihriskami sa podľa P. Fialu vynorila i potreba vyčleniť, prípadne početne navýšiť ich zostavu o pracovníka, ktorý by sa o detské ihriská neustále staral a pravidelne ich kontroloval. „Okrem bežnej čistoty a poriadku by mal na starosti raz za dva týždne zhodnotiť vizuálny technický stav ihriska a raz za štvrť roka preveriť všetky konštrukčné spoje. A o každej kontrole by vyhotovil oficiálny zápis. Na základe týchto informácií by drobné opravy realizovalo naše stredisko, v prípade rozsiahlejších nedostatkov aj prostredníctvom externej firmy. Vyhli by sme sa tak situáciám, že na prípadné poškodenie hracích prvkov sme upozorňovaní občianskymi podnetmi. Každoročnú revíziu chceme nechať na starosti nezávislému revíznemu technikovi, aby nás nik nepodozrieval, že jej výsledok ovplyvňujeme,“ uviedol P. Fiala.

Zároveň dodal, že k poškodzovaniu ihrísk málokedy dochádza bežným používaním deťmi. Odolať však nedokážu vandalizmu najmä od staršej mládeže. A práve takýto prístup k verejnému majetku je najväčším problémom skateparku.

Obyvatelia kúpeľného mesta sú v ohľaduplnosti k životnému prostrediu na míle vzdialení napríklad prístupom, aký je možné vidieť v škandinávskych krajinách na severe Európy, o čom svedčia i verejné nádoby na separovaný zber odpadu rozmiestnené v meste. „Nepomáhajú ani nápisy, ani farebné nálepky s označením, čo do ktorej nádoby patrí. Hádžu tam všetko možné tak, ako im na um príde. A ak nie je v nádobách 90 percent toho, čo tam patrí, a medzi plastmi je papier, plechovky, prípadne zvyšky jedla, tak nám to odberateľ účtuje ako bežný komunálny odpad. Vlastnými silami zvládame triediť bioodpad, kde sú tiež veľké problémy, na ostatné druhy nemáme ani ľudské, ani technické možnosti. Vývoz neroztriedeného odpadu je pre mesto podstatne drahší,“ povedal nám vedúci strediska údržby.

Ďalšia z problematických oblastí je zametanie chodníkov a najmä ciest. Piešťany sú viac ako iné mestá typické parkovaním pri okraji vozovky v centre aj na sídliskách. Ani pri troch zametacích vozoch, ktoré služby spravujú, sa im nedarí komunikácie upratovať tak, ako by sami chceli a obyvatelia si predstavovali. Popod zaparkované autá pozametať nedokáže žiaden stroj. „Nepomáhajú ani výzvy, ani písomné oznamy so žiadosťou, aby nám konkrétnu ulicu nechali voľnú a v určitom čase zaparkovali na inom mieste. Jednak to nik nerešpektuje a ešte sú z toho od obyvateľov negatívne reakcie, že ich vraj obmedzujeme. Za šestnásť rokov sme vyskúšali čokoľvek, všetko bezvýsledne,“ vysvetlil P. Fiala. Riešením by vraj bolo striedavé parkovanie, ako je to zavedené v niektorých mestách západnej Európy. V určitých dobách by vodiči mohli parkovať na jednej strane ulice a potom na striedačku na opačnej. Tak by služby presne vedeli, v ktorej dobe je ktorá strana cesty voľná a mohli by tam nasadiť techniku. „Nie je v našich kompetenciách určiť takéto pravidlá. Konať musí priamo radnica,“ dodal P. Fiala.

Po zvolení Miloša Tamajku do funkcie primátora odznel nápad od vedenia mesta na zlepšenie zimnej údržby ciest, a to použitím ekologického posypového materiálu na báze chloridu horečnatého. Používa sa na zimnú údržbu ciest napríklad vo Vysokých Tatrách a v kúpeľnom meste je kompetentnými orgánmi odobrený takmer na všetky komunikácie s výnimkou tých, ktoré patria do prvého stupňa ochrany podzemných vôd. Postupne ale táto téma z radnice utíchla, a tak aj ďalšiu zimu sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude opakovať každoročný scenár. Ľad na ceste, prípadne zimná pokrývka je zasypávaná drveným štrkom. Ten však po pár prejazdoch autá rozhádžu ku krajniciam a v prípade snehovej pokrývky je zatlačený do nej. A výsledok? Šmýka sa po chvíli ako pred posypom a po čase, keď sa ľad či sneh roztopí, je mesto plné štrku a množstva prachu. „Prvotné náklady na materiál a technológiu by boli 70-tisíc eur. Túto požiadavku máme v návrhu budúcoročného rozpočtu a čakáme na jej prerokovanie,“ vysvetlil P. Fiala.

A tak v týchto vypuklých problémoch, s ktorými sa pri starostlivosti o Piešťany služby mesta boria, ich ďalšie kompetencie, ako je napríklad vlajková či vianočná výzdoba, prípadne starostlivosť o autobusové zastávky, sa javia len ako okrajová záležitosť. Na opravu lavičiek po vandalských zásahoch minuli v tomto roku štyritisíc eur, a kým sa v uliciach mesta opäť zjaví vianočná výzdoba, každé z dvesto kusov svetiel, ktorými je tvorená, im prejde rukami, aby po vyvesení v kúpeľnom meste navodzovali skutočnú vianočnú atmosféru.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 41, ktoré je v predaji od 11. októbra.