Skoro štvrtina kvetinovej výzdoby končí v rukách „dlhoprstých“
Najmenšie stredisko v rámci Služieb mesta Piešťany (SMP) nesie názov Skleníkové hospodárstvo a záhradníctvo. Okrem pestovania rastlín pre potreby mesta má však v pôsobnosti i menej lákavú povinnosť, a to je nakladanie s bioodpadom, ktorý vyprodukujú služby mesta pri ošetrovaní verejnej zelene, ale i obyvatelia mesta vo svojich domácnostiach či záhradách. Pri svojej práci sa stretávajú s vandalizmom, vykrádaním kvetinových záhonov, ale aj hádzaním bežného odpadu do hnedých nádob na bioodpad.
Stredisko má desať zamestnancov vrátane svojho vedúceho Branislava Gregoričku. Obhospodaruje šesť skleníkov s rozlohou zhruba pol hektára a k tomu aj dvadsaťštyri parenísk. Ročne vypestujú viac ako 46-tisíc letničiek určených na výsadbu, takmer 2700 dvojročiek, vyše osemsto trvaliek a skoro tisícku okrasných drevín.
Tým sa však ich práca nekončí. To, čo si vypestujú, v meste do záhonov i vysádzajú a celý rok sa o pestrofarebnú výzdobu aj starajú. S ich prácou sa na vlastné oči môžete stretnúť najmä v okolí Hudobného pavilónu v mestskom parku, v okolí kina Fontána, na Kolonádovom moste, ale i pri zimnom štadióne. Tiež pelargóniový ihlan na pešej zóne je výsledkom práce zamestnancov tohto strediska.
Zvládajú tiež vypestovať sadenice kvetín, ale za pomoci parenísk i dreviny. Pripravujú aj vlastnú zeminu určenú do kvetinových záhonov či skleníkov. „K tomu však je nutné priradiť aj okopávanie kvetín či ošetrovanie mestskej zelene proti škodcom,“ povedal nám B. Gregorička.
A práve pri najviditeľnejších výsledkoch ich práce v podobe kvetinovej výzdoby sa stretávajú s prístupom obyvateľov, ktorý sa dá len ťažko pochopiť. Potom, ako v jarných mesiacoch kvetinovou výzdobou rozkvitne celé mesto, takmer okamžite sa záhony stávajú terčom útokov vandalov, ale i „dlhoprstých“, a ľudia sú zo živej výzdoby schopní odcudziť čokoľvek. „Len minulý týždeň SMP slávnostne verejnosti predstavili revitalizovanú skalku v parku a už v nedeľu chýbali niektoré čerstvo vysadené brečtany,“ opísal prácu „dlhoprstých“ na kvetinových záhonoch vedúci skleníkového hospodárstva. A týmto doslovne zlodejským spôsobom im ročne zo záhonov zmizne takmer štvrtina kvetov či sadeníc okrasnej zelene.
Stredisko sa však v rámci svojich povinností venuje aj menej „voňavej“ práci, ako je pestovanie rastlín. Na manipulačnej ploche bioodpadu v mestskej časti Kanada im končí obsah hnedých nádob určených na tento druh separovaného odpadu z domácností a záhrad. To, čo sa v nich nachádza, sa podľa slov B. Gregoričku niekedy ako bioodpad dá len ťažko nazvať. „Takmer desať percent obsahu hnedých nádob je bežný komunálny odpad, ako sú igelity či prázdne plechovice a podobne,“ vysvetlil vedúci strediska.
Piešťany vyprodukujú ročne 3600 ton bioodpadu. 2100 ton pochádza z verejnej zelene, ako je pokosená tráva, konáre zo stromov či kríkov, ale aj lístie či drevná hmota. Päťsto ton donesú obyvatelia do zberného strediska a tisíc pochádza z hnedých nádob.
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 40, ktoré je v predaji od 4. októbra.
