Zodpovedajú za stav mesta naozaj len Služby mesta Piešťany?!
Služby mesta Piešťany – pod týmto názvom sa skrýva mestská príspevková organizácia, ktorej výsledky práce má bežný občan dennodenne na očiach, no málokto z nezainteresovaných tuší, ako vlastne funguje, z akých stredísk je vytvorená, s akými problémami sa pracovníci stretajú a prečo je kúpeľné mesto v stave, ktorý by mohol byť lepší. Pre zorientovanie sa v kompetenciách jednotlivých stredísk služieb mesta sa ich v najbližších vydaniach Piešťanského týždňa budeme snažiť postupne priblížiť.
Bežná údržba, letná či zimná, takmer všetkých ciest v meste, chodníkov, ale i verejná zeleň či niektoré mestské budovy patria do starostlivosti príspevkovej organizácie Služby mesta Piešťany (SMP). Slovo „príspevková“ značí, že takmer celá jej prevádzka je naviazaná na mestský rozpočet a výšku finančných prostriedkov, ktoré SMP dostanú, odsúhlasujú mestskí poslanci.
Organizácia je tvorená šiestimi hlavnými zložkami, a to strediskom pietnych služieb, verejnej zelene, skleníkovým hospodárstvom, strediskom údržby, parkovísk a trhovísk a správy budov.
Ako prvé sme si zobrali na mušku stredisko správy budov a objektov, parkovísk a trhovísk, ktoré vedie Roman Skaličan. Spolu s ním na tomto úseku pracuje 24 ľudí. Na starosti majú údržbu všetkých piešťanských komunikácií s výnimkou Bratislavskej, Žilinskej, Krajinskej cesty a Kláštornej ulice, ktoré spravuje Trnavský samosprávny kraj. Okrem toho sa starajú o všetky budovy cintorínov, záhrady a skleníky, mestské budovy na uliciach A. Hlinku, Brezová, Hviezdoslavova a Staničná. Do kompetencií tohto strediska patrí štrnásť vodných fontán, ale aj tri pitné, tiež bežná údržba Kolonádového mosta či starostlivosť o metrologickú búdku na pešej zóne. V zime rozkladajú a prevádzkujú mobilnú ľadovú plochu. Tá bola v minulej sezóne umiestnená pred obchodným domom Prior.
„Veta o mobilnej ľadovej ploche je síce krátka, ale roboty je s tým neskutočne veľa. Montáž, nalievanie či demontáž. Starať sa počas celej teplotne premenlivej zimnej sezóny o jej funkčnosť, čistotu a tiež o kvalitu ľadu dá veľa práce,“ vysvetľuje R. Skaličan.
Najviac ľudí však zaujíma kvalita ciest a chodníkov. Väčšinou sú v dezolátnom stave a obyvatelia si prstom ukazujú práve na zamestnancov SMP, ktorých z toho aj vinia. „Je veľmi tenká pomyselná čiara medzi údržbou a rekonštrukciou a ľudia to len ťažko rozlišujú. Údržbu, teda opravy výtlkov, okrajov ciest, prepadnutých kanalizačných vpustí na dažďovú vodu či obrubníkov, zabezpečujeme my. Rekonštrukcia, na ktorú je zrelých väčšina ciest, patrí do kompetencie radnice. Mne samému sa na tie cesty veľmi ťažko pozerá, ale služby mesta s tým nevedia nič viac urobiť. Nemáme na to kapacity ani kompetencie a už vôbec nie peniaze,“ poťažkal si R. Skaličan. Na opravu ciest má toto stredisko pridelených stotisíc eur na celý rok, čo podľa R. Skaličana ledva postačuje na nevyhnuté opravy výtlkov, výmoľov, prípadne prepadlín na cestách či chodníkoch. Ak by však boli cesty a chodníky po celkovej rekonštrukcii, a nie v havarijnom stave, ako je ich momentálne väčšina, zrejme by z týchto prostriedkov zvýšilo aj na iné dôležité činnosti SMP.
Okrem zabezpečenia opráv komunikácií patrí do kompetencie tohto strediska vodorovné dopravné značenie. A to sa na piešťanských cestách väčšinou nedá vytušiť ani v náznakoch. Na niektoré vyznačenia vozoviek stredovými čiarami, prípadne označenie krajníc, si spomenú už len pamätníci. „Zo zákona sme povinní zabezpečiť viditeľnosť vodorovného značenia priechodov pre chodcov, čo aj každoročne robíme. Máme na to vyčlenených 20- až 25-tisíc eur. Ak by sme chceli obnovovať všetky vodorovné dopravné značenia, potrebovali by sme na to až dvojnásobok, čiže aspoň 50-tisíc eur, ktoré, bohužiaľ, nemáme,“ objasnil nám vedúci strediska.
Jednou z najviditeľnejších vizitiek ľudí pod vedením R. Skaličana sú fontány. Ich prevádzkovanie im dáva zabrať. Často sú terčom vandalizmu, ale aj činností, ktoré vodu vo vodných atrakciách znehodnocujú. Ešte v úvode leta sme i my publikovali článok, v ktorom sme tlmočili žiadosť pracovníkov SMP, aby ľudia vo fontánach nekŕmili vodné vtáctvo. Filtračné zariadenia upchávali zvyšky neskonzumovanej potravy a vodu znečisťovali vtáčie výkaly. „Voda vo fontánach je svojou kvalitou na úrovni bazénovej vody. Nie je síce pitná, ale pri kontakte s ňou nie je ani zdraviu škodlivá. Fontána so živými kačkami takéto kritériá, prirodzene, spĺňať nemôže,“ vysvetlil R. Skaličan.
S najväčšou nehoráznosťou a znehodnotením fontány sa stretli v prípade stavu Čiernej fontány na Námestí slobody po septembrovom pivnom festivale. Skončilo v nej množstvo guláša, ktorý znehodnotil nielen 35 metrov kubických vody, ktoré obsahuje, ale tukom zaniesol rozvody aj filtráciu. Podľa našich informácií boli dokonca videní predajcovia občerstvenia, ako vyplachujú pekáče vo fontáne. Pracovníci SMP škodu predbežne odhadujú na takmer osemsto eur a takýto doslovne barbarský počin na tejto vodnej atrakcii aj predčasne ukončil tohtoročnú letnú sezónu.
Pre pracovníkov pod vedením R. Skaličana je zadosťučinením v ich práci to, že sa ľudia nesťažujú a nešomrú. To je pre nich znamením, že všetko funguje tak, ako má. No pochváliť sa môžu i tým, že v tomto roku sa im podarilo oživiť v spolupráci s viacerými nadšencami a sponzormi po desiatkach rokov nefunkčnosti fontánu „Mlčania“ pred kinom Fontána.
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 39, ktoré je v predaji od 27. septembra.
