Týždenník je aj mojím dieťaťom

Piešťanský týždeň začal vychádzať vo formáte A3, ktorý má PT aj v súčasnosti. Redakčný kolektív pozostával spočiatku okrem vydavateľa len z tajomníčky redakcie Xénie Knéblovej a ja som sa od druhého čísla staral o zapĺňanie športovej stránky. Na ponuku Juraja Staška, aby som sa stal členom redakčného kolektívu, som prikývol až o rok. To už sa kolektív rozrástol o ďalších redaktorov – Janu Obertovú, Petra Remiša a Helenu Lovichovú. Tajomníčkou bola Táňa Ondrášiková, ktorú v čase môjho príchodu nahradila dnes už nebohá Evka Maráková.

Ani po mojom príchode ešte redakcia nemala počítače, preto museli príspevky prepisovať na piešťanskom gymnáziu. To už noviny vychádzali vo formáte A4. Fotografie sme museli chodiť „prefocovať“ do Tesly, kde nám to robil z dodaných originálov Vlado Valo. Takto vyrobené pozitívy sa potom vkladali do vopred pripravených textov až priamo v piešťanskej tlačiarni. Na výrobe novín sa vtedy podieľalo hneď niekoľko externých pracovníkov – učiteľov gymnázia.

V prvých rokoch vychádzania novín neexistovali mobilné telefóny ani internet. Všetky materiály sme si museli pracne pozháňať. Aj fotky sa museli dať najskôr vyvolať buď doma alebo v minilabe a potom v redakcii preskenovať. Dnes je to všetko oveľa jednoduchšie a hlavne rýchlejšie. Ako športový redaktor som trávil víkendy vyše dve desaťročia v celom regióne. Samozrejme, že som nemohol byť všade. Preto po príchode domov som musel obtelefonovať všetky štadióny, aby som zistil výsledky a mená strelcov gólov. Aby som to stíhal, oslovil som aj viacerých kamarátov, aby nám robili dopisovateľov. Najspoľahlivejšími z nich boli dnes už nebohý Peter Minarech a Peter Sedláček, ktorý 20 rokov pravidelne prispieva do PT. Doma som mal externú redakciu, v ktorej preberala telefonáty a zapisovala výsledky moja manželka alebo niektoré z detí.

Štefan Gregorička, bývalý športový redaktor