Bezohľadné rozširovanie poľnohospodárskych polí bez zábran
Rozširovanie nekonečných zelených plôch, tvorených poľnohospodárskou monokultúrou, sa nezastavuje pred ničím. Už len ako matná spomienka z dávnej minulosti sa nám vynára obraz menších či väčších políčok, lemovaných brázdami a často prerastených krovím i menšími stromami. V časoch prívalových dažďov malo čo valiacu sa vodu rozptýliť a zadržiavať.
Minulotýždňové udalosti na poliach medzi Očkovom a Krakovanmi svedčia o tom, že honba za každým metrom štvorcovým na výsadbu poľnohospodárskej plodiny sa nezastaví pred ničím. I posledný kúsok zeleného pásu, tvoreného prirodzenou zeleňou, ťažká poľnohospodárska technika zúžila na minimum.
Lány obhospodaruje Poľnohospodárskeho družstva v Podolí. „Je tam len chrastie, ale na katastrálnych mapách pole. Platíme dane, tak si okraje podľa nej upravujeme,“ povedal o dôvodoch tohto konania jeho predseda Ján Gučík.
Občianska aktivistka a odborníčka na krajinnú zeleň má však iný názor. „Keď odstránili v extraviláne kríkové porasty nad 20 metrov štvorcových, porušili ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny. Spoločenská hodnota za výrub 100 m2 kríkov vyšších ako tri metre je vyčíslená na 41 475 eur. Dreviny brehových porastov sa násobia koeficientom 1,3 a suma stúpne na 53 917 eur. Keď ide o 300 m2, je to viac ako 160-tisíc eur a určite trestný čin,“ povedala Radomila Škodná na mieste ničenia porastu, lemujúceho meandre pretekajúceho potoku.
Pri prívalových dažďoch i na základe takejto bezohľadnej devastácie brehového porastu nič nezabráni vode z polí vovaliť sa rovno medzi domy v Očkove.
Brehy potoka za Očkovom patria Slovenskému vodohospodárskemu podniku. Na otázky Piešťanského týždňa jeho kompetentní pracovníci do uzávierky nezareagovali.
Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 15, ktoré je v predaji od 12. apríla.