Názory poslancov: „Lesk a bieda“ nášho zdravotníctva
Názov svetoznámeho románu Honoré de Balzaca mi víril hlavou pri návrate z piešťanskej nemocnice po návšteve 85-ročnej matky na oddelení ortopédie. Zlomila si pred pár dňami nohu v bedrovom kĺbe. Vážna zlomenina si vyžiadala vážnu, dokonca opakovanú operáciu. Jej chatrný zdravotný stav situáciu skomplikoval a hoci som laik, tvrdím, že život pacientky visel na vlásku. V duchu som ďakoval lekárom, že sa im podarilo aspoň ako-tak zoskrutkovať matkine osteoporotické kosti a dali jej šancu na zahojenie zlomeniny. Ďakoval som aj sestričkám na oddelení za ich starostlivosť a snahu uľahčiť jej pobyt v nemocnici aj počas veľkonočných sviatkov.
Zdesenie ma však prepadlo počas návštevy v izbe, kde ležala. Chýbalo tam akékoľvek, hoci aj najjednoduchšie zvončekové tlačidlo na privolanie pomoci. Nad posteľami viseli len torzá nefunkčných dorozumievacích telefónov. Milá službukonajúca sestrička na priamu otázku, ako si má pacient privolať pomoc, bezradne pokrčila plecami so slovami, že si je situácie vedomá a mrzí ju, ale nedokáže nič zmeniť.
Pacient pripútaný na lôžko je pri zhoršenom stave odkázaný doslova na náhodu, že práve vkročí do jeho izby zdravotná sestra alebo niekto, schopný sestru zavolať. V opačnom prípade môže aj zomrieť napriek tomu, že sa nachádza v budove plnej zdravotníckeho personálu, prístrojov a zariadení.
Vtedy mi napadlo, že sa nachádzam v Nemocnici A. Wintera (NAW), ešte nedávno záujemcu o kúpu nového CT za dva milióny eur. Nebyť odvahy MUDr. Suchánka a Mgr. Kovačovičovej poukázať na predraženie nákupu, určite sa tak aj stane. Tiež som si uvedomil, že politická strana, nesúca za úbohý stav v zdravotníctve najväčšiu zodpovednosť, práve opäť zostavila vládu a človek (jej bývalý čelný predstaviteľ), stojaci za celou kauzou, sa ešte dočká aj súdom stanovenej náhrady za nemajetkovú ujmu, spôsobenú „nekalým“ ohováraním.
Uvedomenie, že nedobrovoľne platím niečo viac ako 200 eur mesačne súkromnej zdravotnej poisťovní, každoročne vykazujúcej zisk plniaci vrecká vlastníkov, finančných oligarchov a moja matka možno zomrie na izbe bez „poondiateho“ zvončeka, lebo neprivolá sestru, ma striaslo. Rovnako i spomienka na slová rapera Ega, bývalého člena dozornej rady NAW, že nové CT je preto také drahé, lebo sa so starým nedá ani porovnať. Porovnať sa však dá všetko, pokiaľ slúži aspoň ako-tak rovnakému účelu, a napodiv, staré CT v nemocnici funguje naďalej.
Čítal som nedávno, že Slovensko má viac CT prístrojov v prepočte na obyvateľa ako bohaté Nemecko. Na opravu zvončekov či toaletný papier pre pacientov ale zdravotníctvu nezostávajú peniaze. Asi preto, že na oprave zvončekov sa nedá zarobiť „miliónik“ ako na jednom CT prístroji. Možno má raper Straka pravdu a naozaj sa tie prístroje nedajú porovnať, ale rozhodne sa dá porovnať stav na oddelení ortopédie pred 15-timi rokmi a teraz. V tom čase v klasickej nemocnici bez dozornej a správnej rady panoval takmer ukážkový poriadok.
Na web stránke nemocnice sa dozviete, že NAW je nezisková organizácia, založená 1. januára 2003 ministerstvom zdravotníctva. O transformácii bývalej štátnej Nemocnice s poliklinikou Piešťany na neziskovú organizáciu rozhodla vtedajšia vláda 11. novembra 2002. Nemocnicu zriadili za účelom poskytovania ambulantnej a ústavnej liečebno-preventívnej starostlivosti a záchrannej zdravotnej služby. Zakladateľ sa zaviazal zachovať jej integritu, aby sa v Piešťanoch a ich okolí zachovali dostupné a kvalitné zdravotnícke služby v podobe komplexnej mestskej nemocnice.
Nemocnicu ale neustále ovláda ministerstvo zdravotníctva a mesto nemá žiaden vplyv na jej fungovanie. Nemôže zasahovať dokonca ani do nakladania NAW napríklad s budovou polikliniky alebo nešťastnej „Krošlák vily“, pred transformáciou slúžiacej ako doliečovacie oddelenie. Vedenie transformovanej nemocnice sa rozhodlo zatvoriť ju ako nerentabilnú a vila odvtedy chátra. Už sa takmer rozpadla a slúži iba ako útočisko pre bezdomovcov. Ministerstvu ani najväčšej koaličnej strane doliečovacie oddelenie nechýba, ale Piešťancom áno, podobne ako pacientom zvončeky na izbách ortopedického oddelenia.
Cesta k lepšiemu zdravotníctvu nevedie cez privatizáciu nemocníc oligarchiou alebo „politickú“ transformáciu na neziskovú organizáciu. Politici a oligarchia sú natoľko „prerastení“ korupciou, že im záleží iba na vlastných ziskoch aj za cenu vytunelovania zdravotníctva…
Vo svete je veľa rôznych zriaďovateľov zdravotníckych zariadení. Často súkromné spoločnosti, ale nájdete aj klasické štátne, prípadne cirkevné nemocnice. V poslednej dobe sa stále častejšie vracia „život do normálnosti“ a mnohé mestá vytvárajú vlastné zdravotnícke zariadenia, aby slúžili v prvom rade miestnym pacientom i ľuďom zo spádovej oblasti a občanom na ich fungovaní aj záleží. Možno práve to je správna cesta aj pre našu nemocnicu.
Ján Jánošík, poslanec MsZ
