Komentár: Za čo všetko by mohli politici zaplatiť

Hmotná zodpovednosť politikov? To by akože ručili svojím majetkom za to, čo „pokafrú“? To sa predsa nemôže nikdy podariť – počuť od ľudí. Neveria, že takýto bič dokážu na seba politici upliesť.

Prečo nie. Kto by si pred zhruba pätnástimi rokmi vedel predstaviť zákon o slobodnom prístupe k informáciám, elektronické aukcie, zverejňovanie zmlúv štátu i samospráv? To všetko vtedy vyzeralo ako nezrealizovateľné sci-fi. Vždy však prišla politická garnitúra, chápajúca princíp sebaobmedzenia vlastnej moci ako prospešný pre ľudí, ktorí politikom moc rozhodovať s verejnými financiami zverili.

V súčasnosti, keď nová vláda deklaruje i túto oblasť upraviť, je priestor na ďalšie zásadné obmedzenie ani nie tak moci ako pocitu, že politici smú všetko a beztrestne. Lebo dnešnému politikovi, ak sa niečo prevalí, stačí vyrieknuť kúzelnú formulku „preberám politickú zodpovednosť,“ a v tichosti sa na čas spratať do pozadia.

K zákonu o hmotnej zodpovednosti politikov zrejme je ešte dlhá cesta, ale i napriek tomu predstava, že by súčasné vedenie kúpeľného mesta nemuselo na svoje kauzy reagovať len metúcimi odpoveďami poslancom a novinárom, ale napríklad i policajnému vyšetrovateľovi či prokurátorovi, je viac ako zaujímavá.

V takomto prípade by sa totiž podstatne ťažšie vysvetľovali zistenia mestského kontrolóra v súvislosti s takzvaným bezpečnostným auditom z marca minulého roku, v ktorom je piešťanský viceprimátor Michal Hynek až po krk namočený. Podstatne detailnejšie by na rozdiel od odpovedí novinárom vyšetrovateľom vysvetľoval hospodárnosť a prospešnosť predlženého víkendu v Luhačoviciach z mája roku 2015 pre Piešťany.

Zrejme ťažšie by primátor vysvetľoval škody v sume 39-tisíc eur, spôsobené nezvládnutím „optimalizácie“ mestského úradu. Poukázal na ne hlavný mestský kontrolór Peter Konečný, ale M. Tamajka ho odbavil tým, že už začne búchať po stole, lebo kontroly prvého muža mesta ho už prestali baviť.

A už vôbec by si zrejme M. Hynek nedovolil podávať žaloby na novinárov a bývalých zamestnancov radnice za to, že vyplávali na povrch v súčte tisícové účty netransparentne pomíňané v zariadeniach rýchleho občerstvenia, v bowlingovom centre a luxusných hotelových či reštauračných zariadeniach.

A to ani nehovorím o podivných a zjavne nezákonne upravovaných zápisniciach z kontroly inšpektorátu práce na mestskom úrade. V tomto kontexte Hynekove slová z editoriálu v radničnom mesačníku, že už zabránili úniku interných dokumentov, vyznievajú viac ako tragikomicky.