Hasičom v Moravanoch šéfuje žena

A. Chromiaková sa hasičskému športu začala venovať ako štrnásťročná v ôsmej triede na základnej škole: „Chceli sme vyskúšať s vtedajšími spolužiačkami niečo nové a zaujímavé a do školy prišla ponuka začať s hasičstvom.“ Väčšinou počas aktívneho hasičského pôsobenia študovala, problém skĺbiť školu so záľubou nastal skôr výnimočne počas skúškového obdobia či diplomovky a štátnic na univerzite. „Ísť na tréning raz, dvakrát za týždeň a vyvetrať si hlavu od učenia bolo fajn,“ spomenula študentské časy. Od detstva ju tiež podporovala rodina: „Tešili sa, že sa niečomu aktívne venujem. Počas dospievania hasičstvo išlo plynule so mnou, už ho berú ako samozrejmosť.“

Učiteľka velí 44 hasičom

V súčasnosti predsedníčka pracuje ako učiteľka na Gymnáziu Jána Baltazára Magina vo Vrbovom. „Moravianske ženy dlhšie nesúťažili, povinností bolo menej. Verím, že zamestnanie mi dovolí sa plne venovať novej pozícií v DHZ,“ uviedla A. Chromiaková.

Na miesto predsedníčky ju zvolili kolegovia: „Naši hasiči ma požiadali, či prijmem túto pozíciu, pretože bývalý predseda sa musel pre pracovné povinnosti vzdať funkcie. V 91-ročnej histórii nášho DHZ som prvou ženou – predsedníčkou, takže novinku prežijeme všetci.“ Medzi povinnosti A. Chromiakovej teraz pribudne zodpovednosť za plnenie uznesení, vypracovanie plánov či správna deľba práce. Aké je veliť 31 mužom a 13 ženám zatiaľ posúdiť nevie, predsedníčkou DHZ Moravany nad Váhom je len od 20. marca: „Je to niečo nové a kolegovia mi spočiatku určite pomôžu, aby som všetko zvládla tak dobre ako bývalý predseda. Máme v zbore fajn ľudí, verím, že všetko pôjde ako má.“

Dievčatá preferujú súťaže

„Chodievame na previerky pripravenosti, pohárové súťaže, žiačky zas na súťaž Plameň. Muži sa venujú aj zásahom pri požiaroch, pri zaplavených priestoroch, komunikáciách a pod. Neviem si predstaviť, že by sme pri súťažiach fungovali len ako samostatný ženský kolektív. V ťažšom športe sú muži viac doma ako ženy. Spomeniem len prácu s technikou, výstrojom, dopravou a mnoho iných dôležitých vecí,“ priblížila A. Chromiaková pohľad na dievčenské povinnosti.

Nebyť hasičkou si nevie predstaviť: „S ostatnými členmi DHZ považujem túto prácu za záslužnú. Všetci sa cítime byť súčasťou niečoho väčšieho, čo má zmysel, ale i potenciál v rôznych oblastiach.“

Mladej predsedníčke je najbližšie hasičstvo ako šport. „Úžasné pocity počas súťaže vyvoláva už chystanie veci, adrenalín a možno trošku nervov, čo v sebe máte. Človek je plný očakávania, ako skončí, chce, aby všetko dopadlo na výbornú, aby nič nepokazil,“ povedala A. Chromiaková. Nikto vraj nezažije na inom podujatí atmosféru podobnú každej jednej súťaži. „Miešajú sa pocity radosti z dobre odvedenej práce s návalmi smútku a hnevu, keď niečo nevyjde. A to všetko zastrešuje pocit, že mladí súťažiaci sú potenciálom pre dobrovoľných hasičov pri nasadzovaní do akcií alebo pre podporu v tíme. V DHZ si záujemcovia nájdu spôsob, ako pomáhať. Odporúčam každému, nech sa príde na nejakú súťaž pozrieť. Naozaj to stojí za to!“ dodala predsedníčka.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 13, ktoré je v predaji od 29. marca.