Koncertom bojovali proti diskriminácii a šikane
Odlišovať sa od väčšiny je mnohokrát náročné, byť iný môže spôsobiť ťažkosti v škole, práci či vonku na zábave. V utorok 15. marca trojica hudobníkov z Občianskeho združenia LETart ponúkla dva výchovné koncerty v Dome umenia Piešťany. Deťom i mladým sa programom Križovatky vlastných ciest snažili vysvetliť, že diskriminácia a šikana v medziľudských vzťahoch nemá miesto.
Združenie organizuje výchovné koncerty už niekoľko rokov. „Človek sa dnes pozrie na ulicu, mladých ľudí a nerozumie, čo sa deje. Možno je to i návrat k hodnotám. Asi by som nezaujal kázaním pred 50, 100 alebo 300 deťmi. Cez hudbu ale dostanete do človeka veľa emócií,“ povedal hudobník Roman Nadányi.
Pozitívne ohlasy hudobníkov posúvajú vpred a dávajú ich práci zmysel. Slová šikana a diskriminácia, nanešťastie, stále nie sú cudzie pre mnohé deti. „Veľakrát po koncerte, keď už ich nevidia ostatní, napíšu do správy na v tomto takú mocnú sociálnu sieť, že im niekto robí zle. Ale príde aj info od trinásťročného človeka s textom – ďakujem, mám viac otvorené oči ako doteraz, to poteší,“ prezradil R. Nadányi.
Ak sa stretávate s diskrimináciou, šikanovaním či inou formou utláčania dôležité je nebyť ticho. „Detská a mládežnícka úprimnosť vie byť taká priamočiara, až ublíži. Treba to však riešiť, načo sa trápiť niekoľko rokov? Dobrým kamošom, rodine, pedagógom predsa na deťoch naozaj záleží. A pokojne sa môžu ozvať aj nám,“ dodal R. Nadányi.
Mladší žiaci počúvali poučné slová so záujmom, podchvíľou zdvihli ruky nad hlavu a mávali do rytmov piesní. So stúpajúcim vekom však priamo úmerne klesal záujem o múdre informácie. Skupina násťročných chlapcov sa pri slovách o diktátoroch minulého storočia dokonca zdvihla a opustila miestnosť. „Mladí nemajú dosť informácií o dianí v minulosti. Ako sa potom majú vyznať v súčasnosti? Ako im vysvetliť, čo sa aktuálne deje? Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy. Človek vidí, čo si osoby dennodenne na očiach verejnosti dovoľujú. Hľadajú uličky, špekulácie, ako niečo urobiť správne len na papieri. Je to v súlade s ich vedomím a svedomím? Čo má povedať mladý zmätený človek? Vidí, ako mama s otcom drú osem a viac hodín v práci, dostanú nejaké peniaze a potom vidia tých, čo nerešpektujú ľudské hodnoty,“ zamyslel sa hudobník. „Pamätám si z detstva ústnu dohodu otca so susedom. Tľapli si a podali ruku. Dnes potrebujete zmluvu pomaly už aj na nákup rožkov v obchode.“
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 12, ktoré je v predaji od 22. marca.
