Trabanty a Jawu opravovali v teréne

Trojhodinovú prednášku o zážitkoch z exotických častí dvoch ďalekých destinácií si užilo mnoho divákov. Zábavu pri vtipných videách a fotografiách miestami striedal údiv a obdiv, najmä pri opisoch nehôd a strastí s opravami strojov.

Marek Slobodník spolu so slovenskou parťáčkou Kikou vyrazili v sprievode dvoch Poliakov a piatich Čechov. Prečo osedlali dva trabanty, poľský Fiat 126 Maluch, Jawu 175 Čezetu a Jawu 250, je vraj súčasťou zložitej histórie. „Dan, organizátor cesty, šiel v roku 2007, neviem akým spôsobom a prečo, trabantom do Ázie a potom s dvomi trabantmi cez Afriku. Ja som na maličkej motorke, na Pionieri, v roku 2010 dorazil s kamarátmi až k Aralskému jazeru v Kazachstane. V roku 2011 sme sa s Danom zoznámili a dohodli, že pôjdeme do Južnej Ameriky,“ opísal prvé expedičné zážitky M. Slobodník. Po získaní skúseností sa rozhodli vyštartovať do Austrálie a Indonézie. „Najviac stáli kontajnery na prepravu vozidiel. Prvýkrát sme však zohnali toľko sponzorov, že nám pokryli celú cestu,“ prezradil M. Slobodník o polročnom výlete.

Motorky namiesto kamiónov

Zážitkov si z iných kontinentov priviezli nespočetné množstvo. „Po mesiaci práce vznikol sedemhodinový dokument. Ledva som ho vtesnal do dvoch hodín,“ povedal motorkár. V Austrálii vraj vôbec nie je toľko plazivých a skákajúcich zvierat, ako ľudia deklarujú. „Čakal som stáda klokanov, ale videl len zopár. Strašili nás hadmi a škorpiónmi a nič… Neviem, možno sme neboli v Austrálii,“ dodal s humorom M. Slobodník.

Poslucháčom porozprával, že najviac ho prekvapili podoby životnej úrovne v Indonézii. „Na ostrove Jáva v sopke Ijen ľudia pracujú skoro zadarmo v neuveriteľne tvrdých podmienkach. Drsný zážitok,“ prezradil M. Slobodník. Indonézia ponúkla i mnoho vtipného. „Motorka sa tam používa na všetko. Ako rodinný automobil, nákladiak,“ spomenul príklad, keď miestni prevážali na motocykli obrovskú skriňu spolu s komodou.

Sami niesli veľa batožiny. „Asi 70 percent z vecí na oblečenie či spanie som ťahal zbytočne. Všetko si človek môže kúpiť,“ zaspomínal M. Slobodník.

Hriadeľ prišiel o štyri dni

Nevyhol sa ani zážitkom z vlastnoručnej opravy strojov: „Pokazený dopravný prostriedok na Slovensku v okolí bydliska neriešite, domov prídete aj peši. Lenže keď je človek nútený, úspešne opravuje i bez skúseností, inak nepokračuje v ceste.“ Motorkár si spomenul i na zážitok, keď členovia expedície predpokladali, že situáciu nezvládajú a vrátia sa domov: „Na začiatku v Austrálii nám odišiel kľukový hriadeľ motora, zadrel sa. Vo výbave chýbal náhradný, nakoniec sme si ho nechať poslať z Česka. Namiesto očakávaných dvoch týždňov dorazil už o štyri či päť dní.“

Doma sú expedienti len pol roka a Marek Slobodník už má v hlave novú predstavu: „Premýšľam nad obnovou projektu jazdy na pionieri do Afriky. A s trabantmi v podobnom zložení ako teraz možno pôjdeme v roku 2018 z Bangkoku až do Európy.“

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 8, ktoré je v predaji od 23. februára.