Zdolať Besiktas sa cení

Prvý dojem – chaos

Stredajší let z Viedne do najväčšieho mesta v Turecku bol bezproblémový. Keďže sme cestovali s nízkorozpočtovou spoločnosťou, priestor v lietadle nebol práve najväčší, najmä keď ste basketbalistka. Dievčatá sa síce troška potlačili, ale dve hodiny to statočne vydržali. Prvý dojem po východe z príletovej haly? Chaos. Medzi množstvom ľudí, taxíkov, autobusov sa asi po desiatich minútach čakania zjavil ten náš. To sme ešte nevedeli, čo nás o pár minút neskôr čaká. Ale o tom až za chvíľku. Desať rovnako oblačených dievčat vzbudilo záujem aj u turistov a jeden sa pri nás pristavil. Po úvodných vetách lámanou angličtinou sme zistili, že to, samozrejme, nemôže byť nikto iný než Slovák. Aký šport hráte? Odkiaľ ste? Čo tu robíte? Keď sme mu povedali, že baby idú hrať EuroCup s Besiktasom, tak len zakrútil hlavou a neveriac vo víťazstvo poprial veľa šťastia. Keď si náhodou prečítal o deň neskôr výsledok, zostal určite prekvapený.

Ako sme navigovali tureckého šoféra

Veľký zážitok nastal hneď, čo sme nasadli do autobusu a šofér sa vybral na strastiplnú cestu z letiska do hotela. Po niekoľkých kilometroch jazdy začala premávka hustnúť a o chvíľu bola päťprúdová výpadovka totálne upchatá. A tak sme sa posúvali kúsok po kúsku a nechápajúc obdivovali, čo všetko je na cestách možné. Náladu nám na chvíľu vylepšili obchodníci, ktorí si to so svojím tovarom v rukách brázdili pomedzi autá a ponúkali šoférom svoj tovar (hladným arabský chlieb, domov meškajúcim manželom kyticu…). V diaľke sme zrazu uvideli nápis nášho hotela, a tak si všetci vydýchli, že tam konečne budeme. Radosť bola predčasná. Šofér zrejme išiel do hotela prvýkrát a odbočku k nemu, ako
inak, prešiel. Po chvíli si uvedomil, že zrejme spravil chybu, a začal byť nervózny. Po pár minútach odstavil autobus uprostred križovatky, otvoril dvere a odišiel. My sme len nechápajúc pozerali na seba a už sme chceli pasovať tímového maséra za nového vodiča. Turek sa však po niekoľkých minútach, našťastie, vrátil a pokračoval v jazde. Nevedno kam. To nám nedalo, využili sme naše smartfóny a zapli sme mu navigáciu. Hoci nerozumel ani slovo po anglicky, spoločnými silami sme ho donavigovali až k hotelu, no zabralo nám to ďalšiu hodinu a pol. Trénerom to narušilo plány s večerným tréningom, no ako sa neskôr ukázalo, dievčatá to vôbec nerozhodilo.

Šťastie priniesla čajka

Ubytovaní sme boli v krásnom hoteli, kde bolo o zázemie výborne postarané. Z hotela bol navyše krásny výhľad na celý Istanbul. Pri raňajkách na 18. poschodí hotela sa udial zaujímavý moment. Na parapet veľkého okna, pri ktorom sme sedeli, priletela istanbulská čajka. Ja, ktorý som na podobné veci poverčivý, som to bral ako znamenie večerného víťazstva Piešťanských Čajok. Môžete ma mať za blázna, no podobným veciam niekedy verím, a nakoniec to tak aj bolo.
V sieni slávy aj hviezdy NBA
Pri ceste na štvrtkový raňajší tréning predviedol náš šofér ďalšie zo svojich jazdeckých schopností. Do haly zrejme išiel tiež prvý raz, a tak nás povodil po rôznych zákutiach štvrti Besiktas, kde by malo problém manévrovať i osobné auto. Jednosmerky, zákazy, oprotiidúce autá… To mu zjavne nič nehovorilo. Trénerom sa miestami dvíhal adrenalín, že nestihnú tréning, no všetko dobre dopadlo. Besiktas aréna, kde mali Čajky hrať, bola staršia, no viac-menej bez problémov. Náhodou sme natrafili aj na klubové múzeum, kde boli vystavené všetky trofeje, rôzne spomienkové fotografie, dresy. Už len početnosť trofejí dokazovala, aký je Besiktas úspešný klub. Najväčšou pýchou klubu je vitrína so štyrmi trofejami zo sezóny 2011/2012, keď Besiktas ovládol každú súťaž, v ktorej štartoval. Svoje miesto v klubovej sieni slávy mali aj dve bývalé hviezdy NBA, Allan Iverson a Deron Williams.

Búrlivá atmosféra sa nekonala

O samotnom priebehu zápasu a ohlasoch hráčok sa môžete dočítať v materiáloch na 24. strane. Za seba len môžem povedať, že víťazstvo na palubovke takého tímu ako Besiktas je veľké a možno ho ani teraz ešte nevieme doceniť. Výkon Čajok na mňa jednoducho spravil veľký dojem a dúfam, že to nebol posledný takýto zážitok. Čo ma trošku zarazilo, bola atmosféra v aréne. Absolútne ticho, dokopy asi 30 prihliadajúcich divákov, ktorých strážilo vyše 50 policajtov. Z tribún bolo počuť akurát jedného podguráženého „asistenta“ trénera, ktorý všetko komentoval a radil trénerom domácich na diaľku. Čajky sa však dokázali koncentrovať a ako priznala Zuzana Pilátová, vytvorili si vlastnú atmosféru na striedačke a povzbudzovali sa medzi sebou.

Piešťanky na titulnej strane FIBA Europe

Historické víťazstvo Čajok nad Besiktasom vzbudilo rozruch. Neznámy tím z malých Piešťan zdolal turecký gigant s neporovnateľnou históriou a rozpočtom. Výhra mala taký ohlas, že sa reportáž o zápase objavila aj na titulnej strane FIBA Európskeho pohára. Tam označujú výkon Čajok za historický a nezabudnuteľný a takisto vyzdvihli i tímový výkon, ktorý zatienil aj individuálne predstavenie najväčšej hviezdy Besiktasu Cappie Pondexter. Pekná reklama, nie?

Víťazstvo je viac ako pamätihodnosti

Pre nabitý program sme z Istanbulu nestihli vidieť prakticky nič. Okrem „sightseeing tour“ s bláznivým vodičom nebolo na viac čas, a tak sme videli z prevažnej časti len štvrť Besiktas. Tá je najmodernejšou časťou metropoly a dá sa povedať, že je to mesto v meste. Rozlohou by som ju prirovnal k Bratislave. Popravde, vôbec som si nepripadal ako v orientálnom meste. Moderné budovy, mrakodrapy, obchodné centrá, špičkové hotely… Verím však, že starobylé centrum je nádherné, azda ho uvidím niekedy nabudúce. Zaujal ma hlavne turecký patriotizmus. Vo viacerých oknách bolo vidieť turecké vlajky či zástavy obľúbených športových klubov. Hoci sme boli v štvrti Besiktas, často bolo vidieť vlajky Fenerbahce či Galatasaray. To ma prekvapilo. Neviem si predstaviť, že by mal niekto v Trnave vyvesenú zástavu Slovana… Ťažko sa píše niečo bližšie o Istanbule, keďže sme toho príliš veľa nevideli, no spoznávať pamiatky sme tam nešli. Víťazstvo nad Besiktasom aj tak utkvie v pamäti viac ako chrám Hagia Sofia.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 46, ktoré je v predaji od 10. novembra.