Znovuzrodená Elektrárňa je darčekom pre nás všetkých

Nenápadná vzhľadom, nevytŕča, neupozorňuje na seba, no predsa je unikátna. Budova Elektrárne je jednou z mála piešťanských stavieb zaradených do zoznamu kultúrnych pamiatok. Bola postavená podľa anonymného projektu a do užívania sa dostala v roku 1906. Jej prevádzka je pozastavená od konca druhej svetovej vojny, avšak do deväťdesiatych rokov fungovala ako transformátorovňa a rozvodňa elektrickej energie. Odvtedy ostala úplne bez využitia a hrozil jej nevábny osud iných podobných technických pamiatok – postupné chátranie a následná asanácia. Vďakabohu a najmä vďaka vlastníkovi, Západoslovenskej energetike (ZSE), však stále stojí. S úmyslom postaviť v Piešťanoch akúsi výkladnú skriňu celej firmy vyhlásili v roku 2008 elektrárne študentskú architektonickú súťaž. Podľa víťazného projektu vtedy študentov, dnes už doktorandov na Fakulte architektúry, Michala Ganobjaka a Vladimíra Haina v spolupráci s ADOM.M Studio, prešla Elektrárňa celkovou (a vydarenou) rekonštrukciou.

  
Každá prasklina má svoj príbeh
Niet pochýb, že ide o dobré rozhodnutie a výnimočný projekt. Prístup k pamiatkovej obnove a vynikajúci koncept si vyslúžil uznanie na viacerých zahraničných konferenciách a na prehliadkach si projekt za jedinečnosť v prístupe k rekonštrukcii odniesol viacero významných ocenení. Zámerom architektov bolo v objekte vytvoriť edukačné tzv. hands-on múzeum – teda výstavu, kde je priam prikázané sa exponátov dotýkať a objavovať. Určená bude najmä pre deti a celá sa bude niesť v duchu vedy a pokusov. Autori dokonca zhotovili publikáciu o tom, akým spôsobom deti vzdelávať zaujímavou formou a aké pútavé metódy na to použiť. Je sympatické, že o energiách, ich šetrení, získavaní, spotrebe a premene budú žiakov, študentov, ale aj dospelých učiť elektrárne. Aj finálna podoba komplexu, ktorý v niekoľkých etapách vyrastie na pozemku na Staničnej, je opisovaná ako zábavno-vzdelávacie centrum o elektrickej energii, kde sa budeme môcť dozvedieť o energii všetko možné aj nemožné. V súčasnosti je však skolaudovaná len zrekonštruovaná stará budova generátorovej haly s fasádou z režného muriva. Vynovený priestor som mala možnosť vidieť v skúšobnej prevádzke v júni počas festivalu Zázračný oriešok. Nepadla mi sánka, skôr sa mi pery rozšírili do úsmevu. Dlhotrvajúceho a spokojného. Toto máme v Piešťanoch, hurá! Hodinu pred oficiálnym otvorením sa prechádzam po Elektrárni ako Alica v krajine zázrakov. Pomaly, dbajúc na každý krok, ktorým stúpim na podlahu. Nátery sú ešte mokré a areál len včera opustili robotníci. Chytám tehlové steny, akoby tam bola vpísaná história celého mesta. Čo možno nie je ďaleko od pravdy. Veď sa povráva, že každý Piešťanec má v múroch Elektrárne svoju tehlu. Práve tie tehly ostatne tvoria jednu z výrazných charakteristík tejto stavby. Sú nádherné. Celá fasáda z režného muriva, rímsy aj zuborezy boli na budove zachované a zreštaurované. Podobný osud čakal i mnoho iných prvkov ako transformátorovňa či rozvodňa. Ponechanie vybavenia Elektrárne v pôvodnom stave a na pôvodnom mieste v podobe exponátu bol jeden z konceptov mladej architektonickej dvojice, M. a V. Haina. Ich tútorkou pri procese pamiatkovej obnovy bola docentka Eva Kráľová z Ústavu dejín a teórie architektúry na Fakulte architektúry zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Autori spolu s docentkou v popise projektu uvádzajú kúsok zo svojej filozofie: veria, že každá zachovaná prasklina, machuľa či šmuha má svoj vlastný príbeh, tvoriaci životopis budovy. Preto sa snažili o čo najväčšiu autenticitu.

Viac sa dočítate v Piešťanskom týždni číslo 34, ktoré je v predaji od 19. augusta.