S transparentmi proti geneticky modifikovaným plodinám v Borovciach

 Malo by ich byť asi osemtisíc. „Plodiny pestujeme tak, aby sa semená nemohli nijakým spôsobom dostať do okolitého prostredia. Cukrová repa je jednoročná rastlina, zber prebieha po roku, až na druhý rok dáva semená, takže k vysemeneniu nijako nedôjde, keďže ju zbierame po roku. A BT kukurica, tá sa s ničím nedokáže skrížiť, biologicky to nie je možné,“ povedal riaditeľ Ján Kraic. A vymenoval celý rad ochranných izolačných bariér a nariadení, ktoré zabraňujú úniku GM plodín do okolia. Ale príroda je príroda. Stačí jedno semienko, ktoré napríklad vyzobe vták z kukuričného klasu alebo odnesie hlodavec o kus ďalej. „Z tohto dôvodu máme nariadenú kontrolu širokého okolia našich pokusných polí,“ podotkol J. Kraic.

Ľudia, ktorým leží na srdci zdravie prírody sa obávajú prieniku do okolia a hlavne – boja sa neslávnych praktík spoločnosti Monsanto. Tá vo štvrtok 19. septembra otvorila oficiálne svoje Monsanto Innovation center v Borovciach a prezentovala svoje produkty.
Išlo zväčša o kukurice typu Dekalb. Práve v blízkosti tohto centra vykonávajú pracovníci Centra výskumu rastlinnej výroby pokusy s geneticky modifikovanou kukuricou a cukrovou repou. Pokusy ale podľa riaditeľa Jána Kraica nesúvisia s Monsantom. Pokus s kukuricou je záležitosť piešťanských výskumníkov a GMO cukrovú repu skúmajú pre spoločnosť, ktorá nemá údajne s Monsantom nič spoločné.
Ohrozené je včelstvo, pôda aj zdravie ľudí
Prečo sa aktivisti tak veľmi obávajú geneticky modifikovaných plodín? „Riziká GM rastlín sú dobre zdokumentované. Výsev GM rastlín ovplyvňuje populácie včiel a motýľov, stav a výživnú schopnosť pôdy a takisto aj ľudské zdravie. Hovoria o tom viaceré výskumy, ktoré však majú často pod tlakom veľkých firiem problémy s publikáciou. Nehovoriac o negatívnych sociálnych dopadoch a následkoch na lokálne ekonomiky. Príklady z Indie, Veľkej Británie a podobne ukazujú, že korporácie svojimi aktivitami spôsobujú likvidáciu činností veľkého množstva domácich farmárov,” upozornil na riziká hovorca aktivistov Ľubomír Harmanovský.

Preto považujú za dôležité pozastaviť takéto praktiky. Občianske združenie Sieť Dobra pripravuje iniciatívu, súčasťou ktorej bude opis súčasného stavu, vízia pre Slovensko a prvé kroky k pozitívnej zmene. Iniciatívu v súčasnosti podporujú i ďalšie piešťanské občianske združenia ako Kvas, Sĺňava Piešťany a Pro Civitate, ktoré sú známe svojimi environmentálnymi aktivitami. Medzi podporovateľov patria aj organizácie ako Kreatívna brána, Slovenský Pacient a Projekt Život.
Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa. Do budúcna pripravujeme aj rozsiahly rozhovor s riaditeľom VÚRV v Piešťanoch, Jánom Kraicom.
Ten oficiálne vyhlásil, že eurokomisári, ktorí skúmali bezpečnosť pestovania GM plodín sa predbežne vyjadrili, že všetko je v poriadku.
Nevedel však presne pomenovať názov komisie, ktorá ich polia navštívila. Podľa neho to určite neboli audítori, ktorí nejak súvisia s činnosťou EFSA. "Boli tu dvaja inšpektori zo špeciálneho úradu európskej komisie potravín z Dublinu, ktorý sa volá Food and Veterinary (FVO). Tí sa špecializovali na oblasť potravín, krmovín a to aj geneticky modifikovaných, tretí expert bol pre oblasť molekulárnej bioloógie v oblasti GMO a štvrtá osoba, ktorá sa k audítorom pripojila až v pondelok 16. septembra bola z Bruselu," povedal J. Kraic.

Nebolo to teda centrálne hodnotenie rizika predmetného GMO Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) vzhľadom na zamýšlané použitie – teda dovoz a spracovanie, potravinárske a krmovinárske účely či pestovanie GMO na Slovensku?!
"Nie, cieľom bolo preveriť, ako sa na Slovensku vykonáva inšpekcia v oblasti GMO aj pri uvoľńovaní do životného prostredia aj pri komerčnom pestovaní," uviedol J. Kraic.
"Auditori Európskej komisie vo veci GMO nezistili žiaden problém či nedostatok spojený s pestovaním a testovaním GMO na poliach Slovenska, spracovaním GMO produkcie, dovozom GMO na Slovensko, označovaním potravín a krmív s obsahom GMO, legislatívou ku GMO, inšpekčnými praktikami v SR v oblasti GMO, komunikáciou medzi národnými, kompetentnými autoritami v SR a v ich komunikáciou s relevantnými orgánmi EÚ," dodal riaditeľ CVRV.
Paradoxné ale je, že na svete nejestvuje žiadna seriózna uznaná štúdia, ktorá by potvrdila alebo vyvrátila nebezpečnosť GMO na ľudský organizmus. A tú, čo vypracoval molekulárny biológ Séralin na pokusných potkanoch (v trvaní dvoch rokov, teda počas celého ich života), ktorí dostali rakovinu po používaní GMO potravín, údajne práve EFSA "zniesla zo stola".
A hoci slovenský dobytok konzumuje krmivá, v ktorých je GM sója, nepoznáme výsledky výskumov, čo konzumácia týchto zmesí narobí so zvieratami. Pretože dodávatelia mäsa už nie sú podľa zákona povinní označovať takýto produkt značkou GM.