Blog Petra Remiša: Letná húpacia sezóna
V našom meste sa raz ročne stretnú tajtrlíci z celej Európy. Vystavujú na obdiv vypožičané róby a dosiahnuté funkcie. Tvária sa pri tom, že ich ukrutne zaujalo otvorenie Letnej kúpeľnej sezóny (OLKS).
Na druhý deň sa prebudia z opice a „svetoznáme“ kúpele si odfajknú v diári.
Od OLKS sa preto dištancujem. Nahradil som ich otvorením Letnej húpacej sezóny (OLHS).
Medzi dvoma stromami v záhrade si roztiahnem slnkom vyblednutú hamaku, ktorú mi darovala študentka Olinka. Utkali ju pilní indiáni v Peru a už dve desaťročia bezchybne plní svoju húpaciu funkciu.
Nemusím zdôrazňovať, že moje OLHS sa zaobíde bez trapošenia, VIP lóže aj honosného programu. Miesto konania môže byť kdekoľvek. Stačia dva stromy v záhrade, v parku, alebo vo vážskej Vrbine.
Neprosím pána farára, aby mi požehnal pramene. Lepší je vychladený Staroprameň. Nezháňam peniaze na drahú svetelnú šou pre Tublatanku, zabrnkám si na gitare pri sviečke. A nepozývam celý Dívčí saxofónový orchester, aby ma prišiel pobaviť.
Bohato stačí jedna milá dámska návšteva.
Ak dostanem chuť pozvať na OLHS významnú celebritu, nezavolám hlavu štátu. Pozvem váženého predsedu KRIAK-u, húpacieho koníka.
Je skromný, usilovný, fotogenický a veľa znesie. Skoro ako náš prezident.
Len božechráň, aby sa tí dvaja stretli na debiláku!
Niekto by mohol začať porovnávať ich IQ.
