Alkohol nie je len o hanbe a váľaní sa po kanáloch

Akých to bolo osem rokov?
– Bolo to neporovnateľne najkrajšie roky môjho života. Pritom som aj dovtedy žil šťastný, slušný život. Ale nevedel som si predstaviť a ani nechcel žiť v
čistote. No byť úplne čistý, to je „šleha“ nezameniteľná s akoukoľvek inou drogou.
Keď sme si telefonicky dohadovali stretnutie, pomenovali ste sa ako alkoholik. Stále to platí?
– Abstinujúci alkoholik. Ja sa nerád kastujem a hádžem do nejakých mechov, ale každý, kto má problémy s chlastom, je alkoholik.
Aké potiaže ste s ním užili vy osobne?
– Alkohol nie je len o hanbe a váľaní sa po kanáloch. Napríklad pred pracovnou zmenou v atómovej elektrárni, kde dávajú fúkať, som si lete odpočítal päť pív, aby som nastúpil do roboty s nula promile. Alebo idete na s dieťaťom v kočíku na prechádzku, najlepší otec na svete!… Ale vy smerujete hlavne na pivo.

Stále vymýšľate, čo nakúpiť, aby ste mali zámienku sadnúť si k poháriku. Sú to hotové alkoholické divadelné predstavenia, ktoré si prizná málokto.
Vy ste si ich priznali?
– Témou – kedy si môžem dať ďalšie pivo – som mal mozog zamútený sústavne, na 99 percent. Rátal som dobu, za akú môžem sadnúť za volant, tešil som na dovolenku, lebo som nemusel rátať pivá. Človek vtedy nežije podľa 24-hodinového rytmu, ale podľa času od pohárika k poháriku. Vyfúkol som to a som takto šťastný. Je to peklo, ak vám niečo rozhoduje o živote. Sú prípady, keď niekto skoncuje s pitím, zostane prázdno, a znovu začne. Ja som mal čo  rozbiehať.

Nikdy nehovor nikdy, tvrdí známe príslovie. Nedáte si už ani slzu?
– Za celých osem rokov som si ju nedal. V klube abstinentov platí, že nikto sa nemá búchať do hrude. Ja tvrdím – nedám si. Keď by ste ma ponorili do vane
s borovičkou, okúpem sa, ale neglgnem si.
Viac sa dozviete z aktuálneho vydania Piešťanského týždňa.