Bígl je inteligentný tvrdohlavec a chodiaci vysávač
Pôvod plemena bígl je niekde v starovekom Grécku, avšak do dnešnej podoby ho vyšľachtili vo Veľkej Británii – je potomkom hariérov a starých anglických duričov, ktorí boli používaní na lov vo svorkách. V dnešnej dobe je plemeno chované hlavne ako spoločník, avšak stále si zachovalo silný lovecký pud. Podľa FCI je bígl (beagle) zaradený do šiestej skupiny do sekcie duričov.
Vzhľad:
Bígl je stredne veľký pes obdĺžnikového rámca s pevnou kostrou a dobrým osvalením. Má silnú hlavu bez vrások so širokým čiernym ňufákom a tmavohnedými alebo orieškovými výraznými očami. Uši má nízko nasadené, dlhé, na koncoch mierne zaoblené a jednou stranou priliehajúce k lícam. Bígl sa pohybuje voľne s charakteristickým vyhadzovaním zadných nôh, je veľmi vytrvalý. Srsť je krátka a hustá, zvyčajne trojfarebná (bielo-hnedo-čier-na) alebo dvojfarebná (žlto-biela, hnedo-biela).
Najvýraznejšia povahová vlastnosť bígla je stále dobrá nálada. Je nekonfliktný spoločník, ideálny rodinný pes a partner na dlhé vychádzky a túry. Veľmi rád vymýšľa čertoviny a očakáva od majiteľov nadšenie a pochopenie. Jeho typickou vlastnosťou je pažravosť. Je potrebné dávať pozor na to, kde čo zožerie, pretože má sklony k obezite a aj vonku sa správa ako živý vysávač. Má vynikajúci čuch
a stopy zveri sú pre neho nadmieru atraktívne, preto pri pohybe „navoľno" je potrebné mať ho pod kontrolou – perfektne naučené privolanie alebo uviazaného na vodidle.
Výchova a výcvik:
Bígl je značne samostatný, tvrdohlavý a má silný poľovnícky pud. V žiadnom prípade nie je hlúpy, ako sa o ňom hovorí. Túto fámu rozširujú ľudia, ktorí si zaobstarajú bígla pre jeho vzhľad, avšak neberú do úvahy jeho pôvod a poľovné vlastnosti. Bígl potrebuje dôslednú, ale láskavú a trpezlivú výchovu a výcvik. Je ľahko motivova-teľný na jedlo, je zvedavý, veľmi rád sa učí nové veci.
Využitie:
Zhrnutie:
