Ernest Koppon pocítil dobu vlády maltézskych rytierov

  • Nezaradené
  • 23. septembra 2011, 09:13
  • Autor:Igor Paulech/Foto: archív E. Koppona

PIEŠŤANY – Člen Piešťanského fotoklubu Ernest Koppon minulé leto strávil na známom stredomorskom ostrove Malta. Venoval sa v prvom rade učeniu angličtiny, no svoj voľný čas využil aj na spoznávanie krajiny, ľudí, prostredia a miestnych zvykov. Z tohto „učebnicového a školského“ výletu doniesol desiatky zaujímavých fotografií. Tie sú v súčasnosti vystavené v piešťanskom Kursalone. Výstava bude prístupná do začiatku októbra.

Čo vás najviac očarilo na Malte? Aké ste mali pocity z ľudí, prostredia?

Na Malte nájdete veľkú koncentráciu pamiatok na malom území. Všade na vás dýcha história. Osobne najviac ma očarila Mdina, bývalé hlavné mesto Malty. Keď som prechádzal spleťou uličiek, mal som pocit, akoby som sa preniesol v čase o niekoľko storočí naspäť do obdobia vládnutia maltézskych rytierov. Takmer za tristo rokov vystavali ostrov Malta, ako aj ostrov Gozo, do podoby, ktorá sa zachovala dodnes, a ktorú môžeme aj s odstupom mnohých rokov obdivovať. Malťania, s ktorými som sa stretol, boli veľmi priateľskí. Pramenila z nich dobrosrdečnosť a empatia. Vôbec som sa nestretol s nejakou agresivitou. Sám som bol prekvapený, že som mohol fotografovať bez akéhokoľvek povolenia na miestach, kde by to u nás nebolo možné.

Aké veci sa vám, naopak, na tomto ostrove nepáčili?

Keď som mal ísť na Maltu, miestne podnebie som príliš neštudoval. Mal som predstavu, že je to krásna krajina plná zelene a ovocia. Bol som nemilo prekvapený. Krajina je samá pustatina, sucho, všade kamene. Keď fúka vietor, nepríjemný prach sa tlačí do pľúc.

Určite ste na Malte toho zažili veľa. Čo vám utkvelo najviac v pamäti?

Zážitkov bolo naozaj dosť. V jeden sviatok som sa vybral vyhliadkovým autobusom na južnú okružnú jazdu po ostrove. Systém je taký, že jedným autobusom sa doveziete na nejaké miesto, vystúpite, urobíte si prehliadku a potom nastúpite na ďalší autobus, ktorý vás odvezie na nasledujúcu zastávku alebo sa odveziete až na svoju nástupnú stanicu. Ja som fotografoval prehistorické chrámy v Hagar Qim. Trochu som sa pozabudol a po chvíli som zistil, že v areáli prakticky už nikto nie je. Ponáhľal som sa na zastávku. Nikde nikoho. Bolo iba pol štvrtej. Na Malte, keď je sviatok, sa skôr zatvára, vrátane pamiatok, ale aj autobusy nechodia. Čakám polhodinu, trištvrte, až som znervóznel, ako sa z tejto pustatiny dostanem. Ako dar z nebies objavil sa tam taxikár a ponúkol mi, že ma zavezie do najbližšieho mesta, z ktorého chodí autobus do Valletty. Ani nie po kilometri jazdy sme stretli môj vyhliadkový autobus. V duchu som si nadával, že som spanikáril. Taxikár videl na mne, že som naštvaný, ale nič nevravel. Ponáhľal sa, aby ma včas doviezol na zastávku autobusu. Keď som chcel zaplatiť, povedal, že je dobrý človek, aby som to nechal tak. V tom zhone som sa zmohol len na slovo ďakujem.

Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.

0 Shares

Najnovšie správy

S veľkou bolesťou v srdci nám naša čitateľka z Piešťan poslala smútočné oznámenie o skone jej milovaného manžela a otca…
  • 28.01.2023, 08:00
  • Kultúra a spoločnosť / Piešťanský týždeň / Piešťany
nedeľa, 29. januára 2023
Meniny má Gašpar, zajtra Ema