Mário Jančovič: Dinkovia v Južnom Sudáne nám dali zabrať

  • Nezaradené
  • 9. septembra 2011, 16:29
  • Autor:Miroslav Béreš

Mário Jančovič z Veselého je jeden z najvyššie postavených zamestnancov nairobsko-slovenskej misie. Do Kene sa prvýkrát dostal v roku 2005 a odvtedy tu strávil viac ako tri roky. V súčasnosti zastáva pozíciu projektového koordinátora. Zabezpečuje nielen účtovnícke práce, ale aj logistiku a projekty. Okrem toho sa stará o ľudí, ktorí prichádzajú do okolitých štátov ako Rwanda, Burundi či Sudán. Pre niektoré projekty však musí opustiť Keňu.

Prečo ste odišli do Južného Sudánu?

V Južnom Sudáne máme tri projekty, z ktorých jeden nefunguje tak ako by mal. Moja misia spočívala v tom, aby som ho opäť rozbehol. Ide o školu spojenú s nutričným centrom pre podvyživené deti.

V čom bol hlavný problém?

Hlavný kmeň, ktorý obýva Južný Sudán, je kmeň Dinkov. Žije naturálnym spôsobom a muži sú zväčša bojovníci. Pri zakladaní projektu prišlo k nezhodám. Zmluvu medzi nami a nimi bolo treba opätovne ošetriť, prediskutovať niektoré veci. S bojovníkmi sa ťažko dohaduje, majú totiž vlastné stratégie.

Spomenuli ste, že sú to bojovníci. Neohrozovali vás?

Človek musí byť pri komunikovaní s nimi obozretný. Mal by sa správať diplomaticky a dávať si pozor na to, čo im povie. Majú iné chápanie a môžu komukoľvek ublížiť, respektíve znepríjemniť život.

Podarilo sa vám nakoniec dohodnúť k spokojnosti oboch strán?

Vzhľadom na to, že na stretnutí som nebol sám, ale s kolegom z Kene a miestnym kňazom, projekt sme dotiahli do úspešného konca. V blízkej budúcnosti sa výsledok rokovania ešte upresní.

Sudán je obrovská krajina. Aký druh dopravy ste používali?

Z Nairobi som letel do hlavného mesta Južného Sudánu – Juby. Tam je to relatívne v poriadku. Ostatné menšie dedinky majú len provizórne upravenú pristávaciu plochu, kde sa dá pristávať len za dobrého počasia. Je tam strážnik, ktorý niekedy odoženie hrajúce sa deti, aby lietadlo mohlo pristáť.

Koľko času ste strávili v Južnom Sudáne? Boli ste aj bezpečne ubytovaní?

V Južnom Sudáne som strávil len zopár dní. Ubytovaný som bol v mestečku Gordhin v takzvanej tukule. To je jednoduchý prístrešok z hliny so slamenou strechou.

Čo vás na tejto krajine najviac oslovilo?

Možno špecifický životný štýl, ktorý je ťažko porovnateľný s už civilizovanou Keňou. Tunajší obyvatelia sa stále živia chovom dobytka, špeciálne kravami a kozami. Toto sú momenty, ktoré človeka vždy oslovia. Je to niečo neporovnateľné s Európou, vlastne aj s Keňou.

Sudán sa nedávno rozdelil na Južný a Severný. V oboch častiach sú stále nepokoje…

Vzhľadom na to, že sever nesúhlasil s rozdelením, pretože na juhu sú zásoby ropy, situácia v krajine je stále nepokojná. Tam, kde som bol, bola relatívne pokojná. O niekoľko desiatok metrov však mohla byť rozdielna. Ide o to, že takmer každý chlap v Sudáne vlastní samopal. Počul som o miestach, kde do našich nemocníc chodia postrelení ľudia, takže nie je to tam veľmi bezpečné.

Ako zvládajú vaši lekári pracovať v týchto oblastiach?

Máme jednu nemocnicu v Marial Lou a sme s nimi v neustálom kontakte. Často nám referujú, že počujú streľbu naokolo a podobne. Naši lekári majú síce obavy, no žijú v zabezpečenom stráženom komplexe.

Aké projekty plánuje slovensko-kenská misia v najbližšej dobe?

Rozbieha sa veľký projekt s miestnou univerzitou v Nairobi. Sám pracujem pod slovenskou univerzitou, tak rozširujeme vlastné rady študentov. Verím, že všetko dopadne podľa predstáv. 

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je sobota 28. januára. Tento deň je Európskym dňom ochrany osobných údajov, Medzinárodným dňom mobilizácie proti jadrovej vojne a…
  • 27.01.2023, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
S veľkou bolesťou v srdci nám naša čitateľka z Piešťan poslala smútočné oznámenie o skone jej milovaného manžela a otca…
  • 28.01.2023, 08:00
  • Kultúra a spoločnosť / Piešťanský týždeň / Piešťany
nedeľa, 29. januára 2023
Meniny má Gašpar, zajtra Ema