Animovaný film nie je underground určený len mladým

  • Nezaradené
  • 22. júla 2011, 13:18
  • Autor:

Svet animovaného filmu je pre väčšinu z nás veľkou neznámou. Akosi sa domnievame, že tento umelecký žáner je určený výhradne deťom alebo mladým ľuďom milujúcich underground. Takmer bez povšimnutia širokej verejnosti zostal aj júlový festival animovaných filmov Fest Anča, ktorý získal za štyri roky svojej existencie skvelé renomé nielen v Európe ale i po celom svete. Jednou z jeho organizátorov je aj mladá animátorka a ilustrátorka Alica Gurinová (25), ktorá pochádza z Piešťan, no žije a tvorí v Bratislave.

Ako ste sa dostali k animácii?

Od detstva som rada kreslila, a preto som navštevovala aj Základnú umeleckú školu v Piešťanoch. Keď som si vyberala strednú školu, náhodou som sa dostala ku škole animovanej tvorby v Bratislave. Všetko plynulo prirodzene. Prihlásila som sa na Vysokú školu muzických umení, kde som štúdium ukončila animovaným videoklipom Bells pre slovenského hudobného producenta Foolka.

Ako podľa vás vnímajú ľudia animovaný film?

Skôr mladí ľudia sú viac otvorení iným formám filmu. Práve kvôli tomu organizujeme aj festival animovaných filmov Fest Anča, kde sa snažíme posunúť animáciu medzi ľudí, ktorí nie sú v našej vekovej kategórii. Snažíme sa, aby si ľudia zvykli chodiť aj na animované filmy, lebo je veľa dobrých aj zo slovenskej tvorby, ktoré ľudia vôbec nepoznajú. Animovaný film nie je underground, výlučne určený len pre mladých. Je to širokospektrálny prostriedok ako na niečo poukázať. Rovnako ako film. Ľudia ich pozerajú bežne, tak prečo nie animované?

Viem, že okrem animácie sa venujete aj ilustrácii…
 
Ilustrácia spolu s maľbou boli dlhodobo moje hobby, no postupne sa aj tieto formy stali mojim vyjadrovacím spôsobom a prácou. Nedávno som spolupracovala s učiteľkou zo škôlky Zavretý kút v Piešťanoch na knihe abecedy pre deti v predškolskom veku. Ona napísala básničky, v ktorých predstavuje zaujímavé miesta v Piešťanoch, na Považí a v blízkom okolí. Ja som robila na každú básničku ilustráciu. Veľký problém je však zohnať vydavateľa a peniaze na jej vydanie.  Kniha je hotová, ale stále čaká na svojho vydavateľa. Básne z tejto knihy recitovali deti na vystúpení v knižnici počas Winterovských dní, kde som robila kulisy. Ďalej som spolupracovala aj so skupinou mladých architektov Mimo a dizajnérskou značkou oblečenia Puojd. Spoločne sme vytvorili interiér jedného bratislavského bytu, kde som robila maľbu na komín deliaci spálňu od obývačky. Teraz spolupracujem na jednom väčšom projekte s českým magazínom Vice, ktorého výsledok príde čoskoro.
((myvideo:1))
Aké podnety z prostredia ste už spracovali vo svojich filmoch?

Ohľadom môjho bakalárskeho filmu Konzerva som mala pocit a stále ho aj mám, že ľudia sa neustále niekam hrnú, pričom majú klapky na očiach. Kráčajú so systémom, lebo musia. Rovnako ako tí pracovníci v továrni, kde je jedna polovica plnohodnotná a druhá – bez zubov – predstavuje akoby neplnohodnotných ľudí. Vo filme zobrazujem kontrasty medzi týmito skupinami ľudí. Nakoniec aj zistíme, že to nie je zásluha tých ľudí, ale všetko je len náhoda v systéme.

Ako vyzerá proces tvorby animovaného filmu?

Na začiatku musí byť nápad, či už v podobe námetu príbehu alebo špecifického vizuálna, ktoré sa premieta režisérovi v hlave. Pracuje sa na príbehu a keď je hotový scenár, začne sa práca na storyboarde, čo je obrázkový scenár. Každá scéna je nakreslená a je v nej popísané, čo sa v danú chvíľu deje. Podobne je to aj pri hranom filme, aby si režisér/kameraman v našom prípade animátor vedel prestaviť, čo sa kde nachádza, prípadne, ako má dej reagovať. Ďalej nasledujú výtvarné návrhy , na základe ktorých sa rozhodne, akým smerom sa bude príbeh zobrazovať. Potom už nasledujú konkrétne veci, ako pozadia, postavy, poprípade sa začína animovať. Kedysi sa animovalo na papiere, ktoré sa snímali jeden po druhom pod kamerou. Dnes sa už používajú tablety, ktoré vlastne nahrádzajú papiere a perá. Kreslí sa priamo do počítača a v softvéri sa pracuje akoby s filmovými políčkami. Potom začína tzv. compositing, kde sa dávajú dokopy jednotlivé scény. Ideálne je, ak si k samotnej výrobe filmu s animátorom sadne aj strihač, jeho pohľad je veľmi potrebný – vie, aké dĺžky záberov sú kde potrebné, aby sa film správne poskladal a bol zrozumiteľný. Fáza "surového" filmu musí prejsť zvukárovými ušami,  ktorý mu dodá zvuk potrebný na správne vyjadrenie atmosféry celého diela. A na záver prichádza postprodukcia a dolaďovanie farieb, titulkov a podobne.

Takže samotný animátor spolupracuje s viacerými ľuďmi?

Pre animátora s námetom je nevyhnutná spolupráca so scenáristom, ktorý vie presne, ako pracovať s príbehom a rozprávacími symbolmi.  Pretože ak si animátor robí všetko sám, od námetu scenára až po animáciu a zvuk, tak to nie je dobré. 🙂

Celovečernému animovanému filmu sa na Slovensku nevenuje veľká pozornosť. Čím to je?

Animovaný film je celkovo pre diváka akousi neznámou, pred ktorou má rešpekt. Na Slovensku panuje mýtus, že animovaný film je výhradne určený pre detského diváka, čo nie je vôbec pravda. V súčasnosti vznikajú animované filmy skôr pre dospelých ako pre deti. S týmito filmami však človek bežne nepríde do styku, lebo nemajú miesto v televíznom vysielaní, čo je veľká škoda! Televízne stanice (aj verejnoprávne) poskytujú minimálny priestor animovanému filmu. Jedinými miestami, kde môže človek vidieť takéto filmy sú filmové festivaly alebo na DVD kompiláciách, ktoré festivaly občas vydávajú.  Animation is not mŕtva alebo Animácia nie je dead je minuloročná zbierka najčerstvejších slovenských animovaných filmov, ktorú vydalo občianske združenie Anča organizujúce Medzinárodný festival animovaných filmov Fest Anča.

Väčšie zastúpenie vo filmovej tvorbe majú určite krátkometrážne animované filmy.  Aké vznikli v poslednom období?

Poslednými krátkometrážnymi animovanými filmami sú Kamene od Kataríny Kerekešovej a Posledný autobus od režisérov Ivany Laučíkovej a Martina Snopeka, ktorý mal oficiálnu premiéru na festivale Art Film Fest 2011 a následne bol odpremietaný na Medzinárodnom festivale animovaných filmov Fest Anča. Rovnako sa tu premietal aj pilotný diel slovenského animovaného seriálu pre dospelých Luníček a Perešníček od Andreja Kolenčíka.

Ako ste už naznačili, nedávno sa v Žilinskom kultúrnom centre Stanica Žilina – Záriečie uskutočnil 4. ročník Medzinárodného festivalu animovaných filmov – Fest Anča.  Jednou z organizátorov ste aj vy.

 
Festival prebehol  1. až 3. júla v spomínanom kultúrnom centre Stanica Žilina-Záriečie, ktoré je našim partnerom a bez neho by Fest Anča nemohla existovať. Tým aj chcem naznačiť, že dôležitými organizátormi festivalu sme nielen my piati (pozn. red. Alica Gurinová),  ale aj ľudia zo Stanice. Ambíciou Fest Anče bolo už v jej začiatkoch vytvoriť uznávaný a originálny festival v Európe  pomocou open air charakteru, kvalitnej a príťažlivej dramaturgie, multimediálneho profilu, originálneho priestoru, ktorý veľmi dobre dopĺňa a tvorí celkovú priateľskú až rodinnú atmosféru. Festival je jedinečný v slovenskom prostredí svojím zameraním hlavne na dospelého diváka a koncipovaním programu do open air charakteru, čo znamená, že premietania premiestňujeme z kina do verejných priestorov. Vďaka uvoľnenej atmosfére, premietaniam pod holým nebom, interaktívnym workshopom a vysokej kvalite filmov sa Fest Anča skloňuje často aj v zahraničných kontextoch.
((myvideo:2))
Priblížili by ste nám priebeh a program tohtoročnej Fest Anči?

Tento rok bol program zatiaľ najbohatší. Premietalo sa nielen v dvoch sálach na stanici, pod holým nebom ale aj v Mestskom divadle a v Multikine City Cinemas. Odpremietalo sa desať celovečerných a približne 300 krátkych filmov od uznávaných autorov ako Bill Plympton (USA), Michal Dudok De Witt (NL) či  Paul Driessen (NL). Tohtoročný festival navštívili aj svetovo uznávaní animátori a režiséri Ivan Maximov (RUS), Ruth Modan (ISR), Phil Mulloy (UK), Max Andersson (SWE), Pip Chodorov (USA), Wiola Sowa (PL) ale aj undergroundová skupina Le Dernier Cri (FR). Na pôde festivalu sa zišlo 50 zahraničných hostí z 23 krajín, čo naozaj svedčí o jeho vysokej úrovni a záujmu zo strany tvorcov.

Na festivale každoročne oceňuje medzinárodná porota animované filmy tvorcov z celej Európy. Aké filmy to boli tento rok?

V hlavnej súťaži o Anča Award za najlepší krátky animovaný film porota (Ivan Maximov – Rusko, Eva Michalková – Slovensko, a Veljko Popović – Chorvátsko) udelila ceny na záverečnom ceremoniáli 3. júla týmto filmom.  Prvú cenu získal Krokodíl od estónskeho animátora Kaspara Jancisa, na druhom mieste skončila Anita Killi z Nórska s Rozhnevaným mužom a na treťom Victoria Mather z Veľkej Británie s filmom Stanley Pickle. Tento rok sa na festivale  Fest Anča po prvýkrát udeľovali ocenenia v novej kategórii – súťaž videoklipov o Anča Music Video Award. Porota (Pip Chodorov-USA a Tamás Liszka-Maďarsko) ocenila tri filmy. Na prvom mieste to bol videoklip Lose This Child (Yuval a Merav Nathan, Izrael), na druhom snímka Kofeín (Patricii Luna, Russia a Danae Diaz, Španielsko) a na treťom mieste sa umiestnil videoklip Baby I‘m yours (Irina Dakeva, Francúzsko).
Ako je to s podporou mladých animátorov na Slovensku z vášho pohľadu?

Podpora animovaných diel a celkovo podpora kultúry na Slovensku  je problém. U nás je zakorenená skutočnosť, že hraný film je viac ako animovaný. Nie je to však pravda, oba sú na rovnakej umeleckej a hodnotovej úrovni. Fest Anča oslávila toto leto už svoj štvrtý ročník, pritom za tento krátky čas si vybudovala  dobré meno medzi svetovými tvorcami nielen animovaných filmov. Napriek tomu stále nemáme dostatok finančných prostriedkov na jeho organizovanie a robíme to viac-menej z lásky k animovanému filmu, čo sa však nedá vydržať večne. Tento rok sme mali najkvalitnejší program, najvyšší počet premietacích miest, najvyššiu zahraničnú účasť a paradoxne najmenšiu štátnu podporu v histórii festivalu. Uvedený stav je neprípustný pre ďalšie ročníky a reálne ohrozuje existenciu celého  festivalu. Je nutné o tomto probléme hovoriť verejne, lebo ak festival nedostane príslušnú podporu, nemôže existovať. Boli by sme radi, keby bol animovaný film viac doceňovaný, lebo je dôležitou súčasťou kultúry a Slovensko sa aj vďaka nemu zviditeľňuje vo svete.
Viac o festivale a tvorbe Alice Gurinovej sa môžete dozvedieť na stránkach: www.alicagurinova.sk ,www.festanca.sk
Video: www.alicagurinova.sk

0 Shares

Najnovšie správy

Piešťanským atlétom z klubu Funny athletics sa na halových majstrovstvách Západoslovenského atletického zväzu, ktoré sa konali v sobotu 21. januára…
  • 05.02.2023, 00:02
  • atletika / Školy / Piešťany / Šport
nedeľa, 5. februára 2023
Meniny má Agáta, zajtra Dorota