Blog Petra Remiša: Orbi z mojej tvorby
Minulú noc som mal sen. Prišiel ku mne apoštol Peter, z celej sily mi pomykal s posteľou a skríkol: Nespi! Prišiel čas napísať novoročný prejav!
Posadil som sa. Svätý Peter má pravdu! Pápež už predniesol každoročné Urbi et Orbi, britská kráľovná vzdala hold invalidným veteránom z Afganistanu. Aj Gašparkov Trubač nedávno krvopotne zmastil novoročný prejav.
A čo ja? Spím na vavrínoch?
Okamžite som sadol za počítač a vyťukal novoročné posolstvo. Moje Urbi et Orbi.
Vážení spoluobčania,
všetkých Vás prosím za odpustenie hriechov, priestupkov a prečinov, ktoré som napáchal v uplynulom roku. Myslím tým všetko – od krádeže dvoch bobúľ hrozna v Taliansku, až po moju absolútnu neúčasť na domových schôdzach.
O milosť prosím aj za toho vodiča, čo mi kľúčom v Auparku „obehol“ auto.
Chápem, že bol rozrušený, lebo nemohol vopchať obtlstlú ritku do svojho strieborného meďáku. Nenechal som mu veľa miesta. Preto sa mu ospravedlňujem a sľubujem, že mu nepošlem ten 250-eurový účet za prelakovanie Toyoty.
Zároveň ho uisťujem, že bejzbalovú pálku, ktorú som si vtedy zadovážil k povinnej výbave auta, postrúham na zápalky a hodím do krbu. A keby ho teraz trafil šľak, pomodlím sa za jeho čiernu dušu a nasypem mu do hrobu sódy bikarbóny.
Aby ho zem ľahšie strávila.