V Amerike stretnete Santa Clausa na každom kroku
PIEŠŤANY – Začal sa jeden z najväčších a najviac očakávaných sviatkov v roku. Počas Vianoc sa schádzame v našich domovoch, kde v rodinnom kruhu trávime spoločné chvíle. Výmenná študentka Kathleen Buckley z Michiganu, momentálne študujúca na Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch, bude tráviť tohtoročné Vianoce na druhej strane planéty.
O Vianociach v Amerike, ale i o živote v Piešťanoch nám porozprávala v rozhovore pre Piešťanský týždeň.
Prečo ste sa rozhodli byť výmennou študentkou?
– Už tri roky po sebe bývali u nás výmenní študenti z rôznych častí sveta. Vždy boli veľmi „cool“. Jednoducho, úžasní ľudia. Keď som bola siedmačka, rozhodla som sa, že si chcem tiež vyskúšať zahraničie a inú kultúru.
Nakoniec sa vám to aj podarilo. Skončili ste na Slovensku. Čím vás táto krajina zaujala?
– Vedela som, že chcem ísť do Európy. Američania sa neučia v školách geografiu. O Slovensku mi bolo povedané, že je to krajina východnej Európy. Vtedy som o nej veľmi nevedela, preto som sa chcela naučiť niečo viac. Teraz už viem, že sa nachádzam v srdci strednej, ale i celej Európy.
Po pricestovaní do Piešťan ste nikoho nepoznali a jazyk ste neovládali. Čo bolo pre vás po príchode najťažšie?
– Určite slovenčina. Je veľmi zložitá a ťažká. Taktiež mi dlho trvalo, kým som si zvykla na toto mesto. V porovnaní s mojím mestom Holtonom, kde žijem, sú Piešťany obrovské. Napriek tomu mi všetci hovoria, že sú maličké. Ja si však myslím opak. Veľmi sa mi páči, keď môžem ísť z jednej časti do druhej pešky. Kamaráti sa tiež môžu stretávať častejšie a spoločne robia rôzne aktivity ako chodenie na nákupy, pizzu, do baru či na diskotéku. V Holtone musíme všade šoférovať, pretože v našom okolí nie je nič. Trvalo mi asi dva mesiace, kým som si na všetko zvykla. Teraz to však beriem úplne normálne. Cítim sa tu veľmi dobre.
Vedeli by ste nám opísať váš typický deň v Piešťanoch?
– Ráno vstanem, najem sa a idem do školy. Po škole niekedy navštívim starú mamu, ktorá ma učí slovenčinu. Potom sa vrátim domov a rozprávam sa s mojou hosťovskou rodinou.
Blížia sa Vianoce. Ako sa v Amerike pripravujete na tento sviatok?
– Vyzdobujú sa stromčeky a domy. Obchody sú plné zliav a vianočných dekorácií a na každom kroku stretnete Santa Clausa. Piešťany sú tiež preplnené vianočnými ozdobami.
V predvianočnom období chytá ľudí nákupná horúčka. Zasiahla i vás?
– Nakupovať som bola, no nepreháňam to. Rodičia mi totiž posielajú vianočné darčeky z Ameriky. Viac však nebudem prezrádzať. Má to byť pre niekoho prekvapenie (smiech).
Na Slovensku sa stretáva celá rodina, aby spoločne trávila tento čas. Máte podobný zvyk doma v Holtone?
– Áno. Už začiatkom decembra ozdobujeme stromčeky. Zvyčajne máme dva – jeden živý, druhý umelý. Na Štedrý večer prichádzajú starí rodičia. Na večeru máme rybu, potom sa spoločne rozprávame a na ďalší deň ráno otvárame darčeky. Veľakrát však presvedčíme mamu, aby sme darčeky otvorili už po večeri. Celý týždeň potom veľmi nerobíme a užívame si spoločné chvíle.
Avšak tento rok sa nachádzate na druhej strane planéty bez svojej rodiny. Nechýba vám?
– Raz týždenne mám dovolené sa s nimi rozprávať, takže to nie je problém. Mám toľko povinností, že na smútok zabúdam. Mame však budem chýbať viac. Nejako to snáď prežije.
Vedeli by ste mi popísať rozdiely medzi slovenským a americkým národom?
– V Amerike sú ľudia hlasní a blázniví. Tu sú ľudia uzatvorenejší. Mne sa to páči, pretože som tichá osoba. Na druhej strane Slováci sa po práci či škole venujú ďalším aktivitám. Ja sama chodím na hodiny tanca a korčuľovania. Američania po práci už len relaxujú. Buď doma, alebo v jeho blízkom okolí.
Čo by ste chceli vidieť do konca pobytu na Slovensku?
– Veľa som počula o Vysokých Tatrách. Vraj sú nádherné. Rada by som tiež videla viac hradov a zámkov. Na Slovensku ich máte naozaj neskutočné množstvo.
Aké sú vaše plány po návrate do Ameriky?
– Chcem ísť na univerzitu, odkiaľ by som šla na ďalší výmenný pobyt. Možno opäť na Slovensko. Chcela by som precestovať Európu, neskôr Južnú Ameriku.
Myslíte si, že týmto pobytom v zahraničí získavate nejaké skúsenosti do života?
– Verím, že po ukončení programu budem schopná orientovať a pohybovať sa po svete sebavedomo a bez problémov. Taktiež sa viac naučím o Európe. Postupne tiež zisťujem, že Američania sú veľmi stereotypní. V tomto sa posuniem ďalej.
Vizitka:
Narodená: 11. november 1993
Štúdium: Holton High School, Gymnázium Pierra de Coubertina Piešťany
Hobby: šport, umenie, tanec, pozeranie televízie, zábava s priateľmi a počúvanie hudby
Domáci miláčik: pes Prencer a dve mačky Samy a Moocher
Obľúbená destinácia: Chicago, Phoenix
Čo si na ľuďoch najviac vážim: priateľstvo a ľudia, ktorí sa na sebe dokážu zasmiať
Čo mi na ľuďoch najviac prekáža: namyslenosť a klamstvo
Obľúbené športy: baseball, tanec, basketbal a volejbal
Obľúbené jedlo: talianske lasagne
Obľúbená hudba: rock, pop, metal, trošku country
Obľúbený film: Taken
3 veci, ktoré by som si zobral na opustený ostrov: elektronická kniha, môj počítač a dala by som zariadiť na ostrove elektrinu
Nesplnený sen: chcela by som precestovať celú Európu
