Namiesto darčekov mali len oheň v peci

Vo foyeri členky ligy pripravili vianočnú výstavu pozostávajúcu z čipiek, výšiviek i ukážky prestierania štedrovečerného stola. Nechýbal krížik, Biblia, snop obilia, oblátky i makové pupáky. Hodnotiacu schôdzu, v ktorú viedli predsedníčka Irena Michnová a jej manžel, spríjemňovali vianočným programom piešťanské Rozmarínky. Na záver I. Michnová vyrozprávala kolegyniam a kolegom, ako to v Piešťanoch vyzeralo pred 70 rokmi.

Betlehemci si žiadali trojníček

Vianočný čas začínal prvou adventnou nedeľou. Deťom začali žiariť oči, stávali sa poslušnejšie. K sviatku svätého Mikuláša kládli deti do obloka často jediné topánky, do ktorých dostávali jabĺčko, kocku cukru a štiepky jabĺčok. Ďalším sviatkom bola Lucia. Príbytky navštevovali dievčatá, oblečené do bielych plachiet, tváre mali nabielené múkou. Nehovorili, v rukách držali husacie krídla, ktorými ometali príbytky a maštale od zlých duchov a bosoriek.

Celé adventné obdobie, ktoré trvalo štyri týždne, sme navštevovali prvé ranné bohoslužby, zvané roráty. Často sme do piešťanského kostola kráčali v polospánku a v hlbokom snehu. Počas tohto obdobia navštevovali naše príbytky betlehemci. To boli mladí chlapci, ktorí mali nacvičené hry o narodení Ježiška. Spievali: „…trojníček mi dajte, ale sa mi nesmejte.“ Nosili so sebou betlehem, v ktorom boli vyrezávané figúrky z dreva. V každom dome ich odmenili. Takýchto betlehemcov chodilo po Piešťanoch aj dvadsať skupín a svoje vystúpenie ukončili vinšovaním požehnaných sviatkov.

Prvá vstala gazdiná

((image:1:lefT))Týždeň pred vianočnými sviatkami bol vyplnený domácimi prácami a prípravou na sviatky. Rúbalo sa drevo, lámalo sa raždie, moržovala kukurica, preberala fazuľa. Ženy vymazávali podlahy v dome, ktoré boli z hliny, prali  bielizeň, piekli chlieb, konala sa zabíjačka, vyberali jadrá orechov, mleli mak. Večer predtým sa uvarili sušené hrušky, ocedili sa a tento nápoj sa pil ako teraz džús.

Na Štedrý deň vstávala prvá gazdiná. Hneď zamiesila na koláče v koryte, zakúrila do pece, čakala, kto prvý navštívi príbytok a zavinšuje šťastné vianočné sviatky. Ak to bol chlap, znamenalo to šťastie, ak to bola žena, prinášala nešťastie. Deti tiež vstávali skoro, pretože utekali k susedom „polazovať“ s nasledovným veršom: „Ja som malý polazníček, prišiel som si pre trojníček. Ak sa mi budete smiať, päť korún musíte dať.

Šťastlivé a veselé vianočné sviatky vám vinšujem!“ Od rána sme nič nejedli. Sem-tam sme si ako deti niečo tajne uchytili. Celá rodina v malej nervozite čakala, až sa zotmie a po celodennom pôste nastane štedrovečerná večera. Tesne pred ňou gazda nakrájal malé kúsky chleba, po piešťansky šmidky, vložil ich do košíka, posolil, poukladal na ne nakrájanú zeleninu, priložil oblátky. Následne spolu so synom nakŕmili dobytok, svietili si pritom lampášom. Cestou sa zastavili pri otvorenej studni, do ktorej vhodili požehnanú oblátku. To preto, aby dávala po celý rok dobrú a čistú vodu. Po ich návrate sa večeralo.

Jedli zo spoločného taniera

Večeralo sa v kuchyni , kde bol slávnostne prestretý stôl. Na ňom bola do výšky asi desať centimetrov uložená jačmenná slama, ktorú gazdiná prikryla konopným, neskoršie ľanovým a potom vyšívaným obrusom. Na stole bol položený jeden spoločný tanier, v ktorom boli makové pupáky, drevená lyžica, krčah s hruškovou vodou, fľaška s hriatym, ktoré pripravil najstarší člen rodiny – dedo.

Bola tam aj kapustnica so smotanou, sušenými slivkami a hríbami. Na slamenej ošatke boli makovníky, orechovníky, syrovníky a hruškový koláč. Nohy štedrovečerného stola sme oviazali reťazou, aby bola rodina súdržná. Nad stolom visel na hrade stropu zavesený vianočný stromček, zvaný krispán. Visel dolu špicom. Ozdobili sme ho orechami, jablkami a sušeným ovocím.
Večera sa začala príchodom gazdinej zvonku, ktorá v rukách niesla sito naložené ovocím, zeleninou, chlebom, oplátkami, medom, svätenou vodou, v ktorej bola a namočená viazanka klasov obilia na kropenie.

S gazdinou prichádzalo dieťa so svietnikom a v ňom zapálenou sviečkou. Gazdiná postupne trikrát zaklopala na dvere a od stola sa trikrát ozvala otázka: „Čo nesieš?“ Na to gazdiná odpovedala: „…zdravie, šťastie, hojné Božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské.“ Vošla do kuchyne s pozdravom: „Pochválený Ježiš Kristus.“ Všetci stolujúci odpovedali: „Naveky amen.“ Na to gazdiná pokračovala priliehavým vinšom končiacim: „A vám pán hospodár tieto dary predkladám – chlieb, med, pšeničné zrná, aby úroda v novom roku dobrá bola.“ Gazda – dedko – odpovedal: „Pán Boh uslyš,“ a vzal od gazdinej sito s obilnými kláskami, namočenými vo svätenej vode a posvätil vianočné oblátky a všetky vianočné pokrmy. Nato sa všetci pri stole pomodlili modlitbu Anjel Pána. Gazda zo sita prevzal orechy a so slovami: „Hádžem tieto orechy na všetky svetové strany, aby sme po celý rok zdravie, šťastie, Božie požehnanie mali.“ Zobral po dve oblátky rozdelil členom rodiny. A tí si naberali med, poliali oblátky a urobili si krížik na čelo. Potom si všetci dospelí pripili hriatym. Tým sa začala štedrá večera.

Spali na strožkoch  z pšeničnej slamy

Po oblátke nasledovalo jablko, ktoré sa rozkrojilo, a stolujúci pozerali, či bolo rozkrojené tak, že v strede jadrovníka vznikla hviezdička, čo znamenalo po celý rok zdravie. Potom nasledovalo ďalšie ovocie, kapustnica, makové pupáky a ďalšie koláče a všetko sa to zapíjalo hruškovou vodou.

Počas večere nesmela na zem padnúť ani omrvinka. Všetko ostávalo na obruse, čo sa po sviatkoch zosypalo a dalo ošípaným. Už počas večere bolo počuť spevy koledníkov, ktorí spievali pod oknom. Darčeky sa zo začiatku nedávali, stalo sa to tradíciou až v neskoršej dobe. Jediným darčekom bolo to, že nám zakúrili v izbe v kachliach a mohli sme sa konečne dobre zohriať a vyspať sa v čerstvo vystlaných strožokoch naplnených pšeničnou slamou. Takmer do polnoci sme sa všetci rozprávali, spievali, a kto nezaspal, šiel na polnočnú omšu, čiže na utiernu. Spevom sme často oslavovali tri dni: Božie narodenie, Štefana a Jána. Vianočný čas sa končil na Troch kráľov návštevami troch kráľov – Gašpara, Melichera a Baltazára.