Psychologička radí: Prváčikov školou nestrašte

Za necelé dva týždne je tu nový školský rok. Ako sa s touto zmenou vyrovnávajú najmenší žiaci – prváčikovia?

– Pre prvákov je prvý školský deň veľkým medzníkom v živote. Dovtedy sa takmer neustále hrali a zabávali. Teraz im pribudnú nové povinnosti. Každý z nich sa musí adaptovať na iné prostredie. U každého jedinca to je rozdielne, niekto sa prispôsobí za mesiac, druhému to trvá aj tri. Pokiaľ však prváčik „nezapadne“, hovoríme tu vo väčšine prípadov o sociálnej nezrelosti a rodičia by mali s ním navštíviť psychologickú poradňu. Nestačí, že rodičia dieťaťu kúpia novú školskú tašku pred nástupom do školy. Nemali by ho ani strašiť, skôr motivovať, napríklad aj tým, že sa naučí pracovať s počítačom a podobne. Pokiaľ dieťa spĺňa fyzické a rozumové predpoklady, do školy nastupuje s očakávaním a radosťou.

Ako by sa mali teda správať rodičia prváčika?

– Už som spomínala, hlavne deti školou nestrašiť. Je to individuálne, ale deti by mali do školy rodičia vodiť počas rokov na prvom stupni. Postupne ich však treba viesť k samostatnosti. Dokonca som bola svedkom prípadu, keď rodičia ešte tretiakovi zaväzovali šnúrky na topánkach. Tento úkon by malo dieťa zvládnuť asi do šiesteho roku, teda ešte v predškolskom veku. Rodičia by mali nechať na dieťa aj výber krúžkovej činnosti. Správanie detí rieši s rodičmi triedny učiteľ, pokiaľ však presiahne správanie určitú hranicu, zasiahnem do toho i ja.

V mnohých prípadoch nie je možné problémy riešiť bez spoluúčasti rodiča. Ich správanie a prístup je tiež individuálny. Niektorí sú ústretoví, no majú tendenciu do poradne prísť a priori zaujatí voči psychológovi a postavení do opozície.
Dôležitú úlohu tu teda zohráva aj osobnosť triedneho učiteľa. V čom vidíte špecifiká prístupu k najmenším žiačikom?

– Predovšetkým triedna učiteľka nahrádza prváčikom mamu. Sú to ešte veľmi malé deti, a preto by sa mala správať láskavo a chápavo. Tiež musí byť aj prísna a riešiť konflikty medzi deťmi. Dokázať ich upokojiť a hlavne zaujať. Deti si ju musia vážiť. Aj absolventka či absolvent pedagogickej školy môže byť dobrým prváckym učiteľom. O deti je potrebné sa starať aj počas prestávok, a to nie každý učiteľ dokáže zvládnuť.

Pripraví deti na vyučovanie aj materská škola? Prispôsobia sa tomuto režimu ľahšie?

– Určite áno. V materských školách sa učia základy písania, deti poznajú geometrické tvary, naučia sa tam počítať do desať, rozlišovať farby. To všetko sa odzrkadlí počas zápisu do prvého ročníka. Veľký rozdiel je vidieť pri marginálnych skupinách, týmto deťom prípravka veľmi chýba. Prváci sú však stále hraví a niekedy tá adaptácia trvá dlhšie. V prvom polroku sa im ešte povoľuje nosiť do školy obľúbené hračky. V triede je i relaxačný koberec. Deti tam môžu počas prestávok oddychovať, hrať sa. Musia sa však naučiť prispôsobovať kolektívu.

Už v tomto veku môžu byť chlapci agresívnejší. Tu už by mala zasiahnuť triedna učiteľka či učiteľ. U prvákov by mal byť ten stres zo zmien skôr pozitívny. Majú sa tešiť na prvé stretnutie so školou. Väčšie stresové situácie zažívajú napríklad piataci, keď prídu na druhý stupeň.

Aké sú to situácie? Čo zažívajú starší žiaci pri zmenách vo vyučovaní?

– V piatom ročníku často dochádza k zhoršeniu prospechu žiakov. Deti sa stretnú s novými učiteľmi a tiež majú viac predmetov ako na prvom stupni. Musia sa prispôsobiť spôsobu vyučovania niekoľkých pedagógov, čo nie je vždy jednoduché. Nemajú zatiaľ vytvorený systém takéhoto učenia. Nie je výnimkou, že trieda nepokračuje v tom istom zložení ako v predošlých rokoch. Pribudnú noví spolužiaci a začína sa viac prejavovať pubertálne správanie. V tomto čase riešime i problémy so šikanovaním spolužiakov. Iným – ďalším fenoménom sú na základnej škole deviataci. Kým v prvom polroku sa musia snažiť o čo najlepšie výsledky, po tom, ako absolvujú monitory a dostanú sa na strednú školu, sú z nich veľkí frajeri. Tu sa to odzrkadlí v počte ospravedlnených či neospravedlnených vymeškaných vyučovacích hodín.