Marián Vajda trénuje svetovú tenisovú dvojku

„Aj po rokoch si rád spomínam na moje tenisové začiatky, ktoré boli spojené s piešťanskými dvorcami,“ hovorí Marián Vajda. „Keď sme ešte bývali v Nimnici, dal tam môj otec postaviť tenisový dvorec. Na ňom začínali s tenisom aj moji starší bratia, Jozef a Peter. Keď sme sa presťahovali do Piešťan, mal som deväť rokov. Tenisu som však prišiel na chuť až neskôr, počas výstavby piešťanských dvorcov. Spomínam si, ako sme ich všetci v klube pomáhali stavať. Bola to úžasná atmosféra. Keď boli dvorce hotové, hrávali sme na nich od rána do večera. Tenis ma vtedy chytil za srdce a ostal som mu, rovnako ako brat Peter, verný dodnes. Len Jožo sa dal na herectvo a tenis hrá len rekreačne. Medzi hercami je však stále dobrý tenista.“

Stretnutie s Kodešom

Odchovanec piešťanského tenisu sa pri nedávnej návšteve dvorcov TK Kúpele stretol aj so svojím prvým trénerom Ivom Doležálkom. „Sále si s ním máme čo povedať, a na čo spomínať. Dobré spomienky mám aj na Víta Chvátala, ktorý tu určitý čas tiež pôsobil. Bol zástancom technického štýlu a naučil ma hrať aj voleje. Vďaka nemu som sa v Prahe stretol s wimbledonským víťazom Janom Kodešom. Bolo pre mňa fascinujúce, keď mi v šatni ukázal, ako treba na drevenú tabuľu vyťukať loptičkou iniciálky svojho mena,“ spomína si Marián na stretnutie s Kodešom.

Marián Vajda to dosiahol z bratského tria ako hráč i tréner najďalej. Už ako 17-ročný vyhral slávnu Pardubickú juniorku, bol majstrom Slovenska medzi mužmi do 21 rokov a prebojoval sa aj do finále majstrovstiev ČSSR. V roku 1984 hral v družstve juniorov ČSSR, ktoré získalo vo francúzskom Vichy titul majstra sveta. Okrem neho vtedy za ČSSR hrali pod vedením ďalšieho piešťanského odchovanca Laca Macka Miloš Mečíř, Braňo Stankovič a Karel Nováček. Vo svetovom rebríčku bol najvyššie v septembri roku 1987 – na 34. mieste. Jedným z vrcholov jeho hráčskej kariéry bola v roku 1992 účasť na OH v Barcelone. Napriek tomu, že bol v družstvách juniorským majstrom sveta, v seniorskom federálnom daviscupovom mužstve šancu nedostal. „Vtedy v ňom bola veľká konkurencia. V roku 1988 a v roku 1992 som síce bol v širšom kádri, no na dvorec som sa nedostal. V Davisovom pohári som si zahral až po rozdelení republiky a spolu so Stankovičom sme boli prvými reprezentantmi Slovenska v DC. Začínali sme v roku 1994 proti Egyptu v jeho najnižšej skupine,“ zalovil v pamäti M. Vajda.

Prvým zverencom bol Hrbatý

V roku 1995 Vajda pre bolesti v chrbte skončil s aktívnou činnosťou, no už o tri mesiace neskôr ho oslovili, či by nechcel trénovať Dominika Hrbatého. Mesiac s ním skúšobne trénoval a od roku 1996 bol šesť rokov jeho trénerom. „Potom som dva a pol roka trénoval Karola Kučeru, v Národnom tenisovom centre som mal zasa na starosti štyri dievčatá a trénoval som aj fedcupový ženský tím. Po skončení práce pri fedcupovom tíme som dostal ponuku od Novaka Djokoviča a od roku 2006 som jeho trénerom až doteraz. Djokovič si síce vlani zobral do tímu aj Toma Martina, no ani jemu sa nepodarilo urobiť z Novaka svetovú jednotku, preto sa vrátil k našej osvedčenej spolupráci. Je to však veľmi náročné na cestovanie. Väčšinu roka som preč – hlavne v prvom polroku som bol doma dokopy asi mesiac. Aj to vždy len na pár dní. Rodina má niekoľko mojich veľkých fotografií, aby ma spoznala, keď prídem,“ povedal s úsmevom Marián.

Prešiel celý svet

Vajda prešiel vďaka tenisu už takmer celý svet, preto nás zaujímalo, či ho stále cestovanie ešte baví. „Teraz by som bol najradšej doma a od najbližších sa mi už veľmi ťažko odchádza. Po svete cestujem od svojich 17. rokov. Mám rád hlavne Európu, kde sú mojimi obľúbenými miestami Rím a Paríž. Keď som začínal, rád som chodil po svete, lákala ma hlavne Amerika a Austrália. Tam je život pokojnejší a ľudia sú priamejší. Australian Open je pre mňa zasa najkrajší grandslamový turnaj na svete. Všade dobre, no doma je aj tak najlepšie. Preto sa rád vraciam aj do Piešťan. Toto mesto, v ktorom žije moja mama i sestra, je mojou srdcovou záležitosťou. Okrem rodiny však vždy zavítam i na tunajšie dvorce, kde som s tenisom začínal,“ vyznal sa zo svojich pocitov úspešný tréner.

Najprv otec, až potom trénerTenis hrajú aj obe Vajdove dcéry, Nikola i Natália. Na dvorce chodili už ako malé deti spolu s rodičmi, a keďže sa im to zapáčilo, hrajú ho stále. Nechcel by sa ich raz ujať aj ako tréner? „Z pohľadu trénera to vnímam ináč ako ostatní rodičia. Som však pokojný, takže so mnou by sa im trénovalo dobre. Rady odo mňa dcéry prijímajú aj teraz. V prvom rade však chcem byť pre ne otcom, a až potom trénerom. Viac sa im venuje moja manželka. Je však dosť vyťažená, pretože popri robote sa venuje dcéram pri tenise a cestuje s nimi po turnajoch. Natalka má črty po mne a hrá dobrý tenis. Verím, že obom sa bude dariť aj naďalej,“ vysvetľuje Marián Vajda, ktorý zatiaľ nemá vyhranený plán do budúcnosti. Tá by však mala byť spojená so športom a tenisom. Pôvodne si chcel založiť tenisovú školou, no nakoniec z toho zišlo, pretože odišiel trénovať do zahraničia.