Rozhovor s novou riaditeľkou nemocnice – 1.časť

Riaditeľka sníva aj o novej nemocnici

Čo čaká zamestnancov a kde má finančné rezervy? Na tieto a ďalšie otázky nám odpovedala šéfka nemocnice po pár mesiacoch od jej vymenovania.
Vráťme sa na začiatok k vášmu menovaniu, ako k nemu vlastne došlo?

– Bola som 14 dní na dôchodku, keď ma oslovil predseda predstavenstva Stanislav Gerbel a požiadal ma o prevzatie funkcie riaditeľky nemocnice. Povedal mi, že som jediným kandidátom, na ktorom sa členovia správnej rady zhodli. Prekvapilo ma to. Mala som totiž v pláne nastúpiť ako manažérka v jednej výrobnej firme. Potom som si však povedala, že ma zrejme potrebujú ako výpomoc k zmenám, ktoré sú v nemocnici potrebné.

Nejaké zmeny ste už urobili…

– Áno, odvolala som lekársku námestníčku Danielu Klepancovú a na jej miesto som vymenovala urológa Milana Gajdoša. K prvému júlu som vymenila aj dvoch členov správnej rady. Správna rada má päť členov, troch menuje ministerstvo zdravotníctva a dvoch riaditeľ ako zástupcov zamestnancov. Pôvodne boli za zamestnancov Ivana Drlíková a advokátka Daniela Suchánková, ani jedna však v nemocnici momentálne nepracuje. Vypočula som preto aj hlasy našich pracovníkov, prečo ich nezastupujú kolegovia. Daniela Suchánková síce občas s nemocnicou spolupracovala v právnych veciach, ale druhá členka tu vraj pôsobila pred viac ako desiatimi rokmi. Vyhovela som i odborovej organizácii a na ich miesto vymenovala primára oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) Milana Iča a šéfa oddelenia klinickej biochémie Petra Zaťka. Nerobím tie rozhodnutia okamžite, snažím sa po zrelej úvahe, pre mňa je to nové prostredie.

O vašom predchodcovi povedali niektorí členovia rád nemocnice, že málo komunikoval so zamestnancami, ako to vnímate vy?

– Už sa ma niekoľkokrát pýtali novinári, prečo odvolali doktora Petra Ottingera, ale ja neviem. Mala som iba echo, že sa niečo deje. Vedela som, že ho ako poslanca mestského zastupiteľstva interpelovala kolegyňa, že sa ľudia sťažujú. Na začiatku, keď som nastúpila, zvolala som schôdzu zamestnancov. Kto mohol, tak prišiel. Ale je tu trojzmenná prevádzka, tak sa nemôžeme všetci naraz stretnúť. Zamestnancom som navrhla, aby sme začali so zmenami tam, kde nie sú potrebné peniaze. Požiadala som ich, aby boli voči ľuďom milí, ochotní, pozorní. Každý chorý ide do nemocnice so stresom, nevie, čo mu je, aký problém mu nájdu. Viem, že aj zdravotníci sú vystresovaní, idú nadoraz, ale každý máme problémy a musíme sa ovládať, potlačiť to, čo nás trápi a prejaviť sa ústretovo voči pacientovi, dnes už vlastne hovoríme klient. Mali sme aj schôdzu odborov, chcela som si vypočuť ich názory, lebo ľudia čakali zmeny a dúfali, že keď dôjde k výmene riaditeľa, tak sa všetko hneď napraví. Lenže to nejde okamžite.
Asi najčastejšia odpoveď, ktorú dostávame na otázky, je: „Nemáme peniaze.“

Kde má rezervy piešťanská nemocnica?

– Príjmy nám plynú od zdravotnej poisťovne, oni po odkontrolovaní výkonov a ich oprávnenosti za ne poukazujú peniaze. V nemocnici ale nejde zaviesť plánované hospodárstvo a nemôžeme si povedať, že dnes budeme mať výkony na očnom či odmietnuť pacienta, lebo je drahý… Dali sme však vypracovať odbornej firme ekonomickú analýzu, aby sme zistili, kde sa dá ušetriť.

Poznáte už výsledok finančnej analýzy?

– Mala by byť hotová asi o mesiac – koncom júla, začiatkom augusta. Uvažovali sme aj o tom, či by nebolo výhodnejšie niektoré služby vykonávať dodávateľsky. Nemocnica má 480 zamestnancov, sú tu nielen zdravotníci, ale množstvo pomocného personálu a zvažujeme, či niektoré služby nerobiť formou outsourcingu, teda dodávateľsky. Máme napríklad veľa upratovačiek, aj keď je pravdou, že na oddeleniach treba upratovať ráno, na obed aj večer. Tiež prevádzka kuchyne je veľmi drahá. Ak by nejaká firma, ktorá podáva verejné stravovanie, dokázala uvariť aj diétu lacnejšie, bolo by to pre nás výhodnejšie. Ďalej kotolňa v nemocnici by mohla byť automatická, teraz tam máme kuričov, ktorí sa v zime, v lete striedajú. Pacientom, ktorí ležia na posteli, niekedy treba prikúriť aj mimo vykurovacieho obdobia.

Zlaté pravidlo ekonómie hovorí, že šetriť sa dá len po určitú hranicu, kým príjmy je možné zvyšovať neobmedzene. Povedali ste, že nemocnici plynú z poisťovní, ako ešte môžete získať peniaze?

– Paradoxne  skvalitňovaním služieb. Pritom nejde o lekársku starostlivosť, ktorú máme, myslím si, skutočne dobrú. Otázka je, či sa cíti pritom pacient komfortne, ak leží v štvorposteľovej izbe, tam stoná niekto na jednej posteli, tam na druhej. Zvolili sme preto cestu takzvaných nadštandardných izieb. Domnievam sa, že napríklad ak idete na zložitý chirurgický výkon, tak si radi za istý komfort priplatíte. Škoda, že budova je riešená tak, že súčasné rozvody nám neumožňujú pridať aj vlastné sociálne a hygienické zariadenia k izbám. Ale pomôže i to, že máte televízor, nejaké kreslo, varič na kávu a súkromie.  Doktor Gajdoš navrhol aj ďalšiu možnosť – napríklad vybrať si za poplatok lekára, ktorý vás bude operovať. Zatiaľ tú tému len tak „prežúvame“. Hovorili sme o tom na primárskej porade a plánujeme, že poplatok by sa delil medzi nemocnicu a lekára. V Bratislave vraj už takýto systém funguje. V niektorých prípadoch sa pacienti aj teraz dohadujú so svojím lekárom a takto bude dohoda aspoň transparentná. Zároveň motivuje lekárov snažiť sa, aby si získali klienta aj svojím prístupom.

Pokračovanie rozhovoru hľadajte na našej stránke v nedeľu predpoludním.