Blog M. Urminského: Zábavky našich detí
Začali mi miznúť sušené čili papričky. Bolo mi to čudné. Dovtípil som sa, že má v tom prsty syn. Na moju otázku, načo mu sú, zahlásil: „Adrenalín! Dávame si ich cez prestávku všetci naraz.“
Prekvapilo ma to, ale bol som rád, že sa aspoň priznal. Snažil som sa mu potom vysvetliť, že to môže byť nebezpečné. Papričky môžu poškodiť mladý lačný žalúdok. Nepomohlo. Už mi zmizli všetky.
Mobily sú ďalším prostriedkom zábavy. Okrem bežných hier v mobile deti „fejsbúkujú“, alebo posielajú svoje jednotky útočiť v strategických hrách, ktoré hrajú celé mesiace. Ale adrenalín na nich pôsobí, keď točia do mobilu „fajty“ medzi spolužiakmi, ktoré potom ukazujú, alebo „šérujú“ na „jútúb“. Videl som ich zopár a okrem rozmazaných postáv a hurónskeho revu, tam nebolo nič. Nemá zmysel im to zakazovať. Bude ich to lákať ešte viacej.
Na druhej strane buďme radi, že majú aspoň nejaký pohyb. Detstvo našich detí prebieha pred monitormi a telkami. Ich komunikácia sa zmenila. Lepšie sa s nimi komunikuje cez „skajp“,“ ájsíkjú“, alebo fejsbúk“. Je to smutné. Je to tak. Mám osobnú skúsenosť. Pýtal som sa syna sediaceho tri metre odo mňa cez „skajp“, či je hladný. Na normálne otázky nereagoval. A teraz ma tuším zablokoval už aj tam.
Naše detičky dostávajú toľko možností zábavy, že nemajú čas sa ani poriadne zahrať. Na skrini mám štyri volejbalové, dve basketbalové a tri futbalové lopty. Volejbal nehrá nik, basketbal trošku a futbalovú loptu má každý, tak nie je potrebná. Na dobré sa ľahko zvyká. Gréci o tom vedia svoje. Len neviem ako sa tie decká budú baviť, keď vypnú prúd.
